JAŠTEROVO

Začíname s chovom

Gekončík nočný, lat. Eublepharis macularius je malý plaz dorastajúci do cca 25 cm a môže žiť, samozrejme pri správnej starostlivosti, aj viac ako 20 rokov. Ide o zviera nenáročné na chov, ktoré znesie aj veľa chovateľských chýb a omylov (to sa však väčšinou odrazí na dĺžke jeho života). Aj keď sú mladé gekončíky veľmi rýchle a plaché, pričom tiež pri naľakaní začnú ,,kričať'', dospelé gekončíky sú zväčša pokojné, pomaly a zvedavo sa pohybujú po teráriu, alebo z úkrytu sledujú okolie.

Gekončík v prírode

V prírode obýva gekončík nočný kamenisté polopúšte a púšte juhovýchodného Afganistanu, Pakistanu, severozápadnej Indie a niekoľko miest v Iráne. V týchto oblastiach môže teplota klesať až k 10°C, čo núti gekončíky aby sa počas takýchto chladných období zahrabali a prečkali ich v polohibernácii. Počas tohto obdobia je pre gekončíky zdrojom živín ich chvost, v ktorom si počas roka vytvárajú tukové rezervy, ktoré v chladných mesiacoch spotrebúvajú. Aj keď by naše slovenské pomenovanie gekončíka mohlo viesť k tomu, že by sme ho označili za nočné zviera, nie je to celkom pravda. V prírode je najaktívnejší práve počas svitania a súmraku a vyslovene nočné správanie môžeme u gekončíkov pozorovať najmä v zajatí. Gekončíky sú, podobne ako väčšina plazov, samotárske zvieratá a v prírode sa vo svojom teritóriu vyskytujú samé. Samce sú dokonca veľmi teritoriálne a nedovolia ostatným samcom narúšať ich vlastné teritórium. Gekončík sa živí hmyzom, pavúkmi a inými článkonožcami, výnimočne malými cicavcami, na ktoré narazí vo svojom teritóriu. Gekončíky sa tiež pravidelne zvliekajú, teda doslova roztrhajú a zjedia starú kožu, ktorá pár hodín až dní predtým vybledne a začne na nich len tak visieť, vyzerá vtedy ako tenký papier. Dospelé gekončíky sa zvliekajú asi každých 4 - 6 týždňov, mláďatá častejšie.

Gekončík ako domáce zviera

Pri chove gekončíka nočného v zajatí sa snažíme pokiaľ možno čo najlepšie simulovať podmienky, ktoré by mal v prírode. Musíme pri tom dbať na jeho prirodzené nároky na priestor, teplotu a vyváženú stravu. Dospelé gekončíky by mali vážiť nad 50g (samice) resp. 60g (samce) a dorastajú asi do 20 - 25 cm. Jeden gekončík by mal mať minimálne 40l terárium, ktoré by však nemalo byť zbytočne vysoké, pretože gekončík veľmi často nelozí. Ak chceme chovať v teráriu viac gekončíkov, pre každého ďalšieho by malo byť terárium cca o 18l väčšie, teda minimálne 58l pre pár, 76l pre 3 gekončíky a pod. POZOR!!! Nikdy nechováme v jednom teráriu 2 alebo viacej samcov naraz, dochádzalo by k bitkám, ktoré by mohli skončiť až smrťou gekončíka. Pri samiciach sa tiež vyskytujú občasné potýčky, lebo každá samica sa snaží pre seba zabrať čo najlepšie miesto a najdominantnejšiu pozíciu v teráriu. Z tohto dôvodu väčšie samice môžu napádať menšie, preto je dôležité chovať v teráriu len rovnako veľké gekončíky, rozhodne nie mláďatá s dospelými. Ak plánujeme samičky v jednom teráriu spáriť so samcom, je lepšie, aby mali ešte viac miesta pre seba, pretože samičky sú po znáške vyčerpané, stratia pár gramov a stávajú sa tak často obeťou útokov silnejších samíc. Gekončík má taktiež nároky na teplotu prostredia. Keďže je plaz, nedokáže si sám vyrobiť telesné teplo, ale získava ho z okolia a práve preto musíme terárium vyhrievať. Gekončík potrebuje počas dňa teplotu až do 34°C pri zdroji tepla, v noci pokles asi na 22°C. Terárium nevyhrievame celé, ale len jednu stranu, aby sme dosiahli teplotný gradient a gekončík si mohol sám najlepšie vybrať tak teplé miesto, aké mu najviac vyhovuje. Gekončík taktiež potrebuje dostatok potravy, ktorú v zajatí tvoria hlavne šváby, cvrčky, múčne červy, sarančatá, lúčne koníky a iné dostupné druhy hmyzu, červov a lariev (zoophobas, vijačka vosková, ...). V chovoch sa pohlavia gekončíkov, resp. chovné skupiny označujú číslami, v tvare 0.0.0, kde prvé číslo označuje samce, druhé samičky a tretie označuje neurčené mláďatá. Potom teda 1.0 je samec, 0.1 je samica, skupina 1.4.9 je skupina s jedným samcom a 4 samicami a 9 mláďatami bez určeného pohlavia.

Čo potrebujem pred tým, ako si kúpim gekončíka?

Terárium pre gekončíka

V prvom rade je potrebné si zadovážiť terárium, či už sklené, alebo z OSB dosiek. Terárium by malo poskytovať dostatok priestoru hlavne v spodnej časti, teda by malo mať také rozmery, aby nebolo priveľmi vysoké, ale skôr dlhé a široké. Odporúčaný minimálny objem pre jedného gekončíka je 40 litrov, pre každého ďalšieho v teráriu +18 litrov. Do terária je vhodné spraviť zadnú stenu (z polystyrénu, sieťky a klebru, alebo hocijakého iného materiálu), na ktorej je najlepšie spraviť zopár terás, keby sa gekončík rozhodol ,,cestovať''. Mne sa osvedčila kombinácia polystyrénu ako podkladu, zmes duvilaxu s pieskom na úpravu a zakonzervovanie lakom na detské hračky. Piesok tak neopadáva a nevadí ani prípadná vlhkosť.

Substrát do terária

Podstatnou súčasťou vybavenia terária je substrát. Pre mladé gekončíky sa odporúča používať ako vhodný súbstrát len kuchynské papierové utierky, prípadne žiadny substrát. Pri papieri sa ale môže stať, že sa im potrava ,,skryje'' a gekončíky zostanú hladné. Dospelé gekončíky chovám na dlaždiciach a medzery medzi nimi som vyplnil ílovým substrátom do mačacích WC. Takýto substrát je pomerne prirodzený pre gekončíka, pretože v prírode žije najmä na kamenistých polopúšťach. Dlaždice sú tiež veľmi jednoduché na údržbu a nestáva sa pri nich, že sa gekončík rozhodne najesť sa substrátu (čo môže spôsobiť až smrť gekončíka, stáva sa to napríklad pri piesku). Gekončík nemusí ani sypký substrát jesť úmyselne, ide skôr o to, akým spôsobom loví potravu - po potrave skočí a snaží sa ju chytiť priamo do tlamy, pričom sa ľahko môže najesť substrátu, hlavne pokiaľ je sypký ako piesok. Ostatné používané substráty sú piesok (neodporúčam), rašelina (môže byť aj miešaná s pieskom, prípadne dokonca vhodným substrátom do mačacích WC), koberce do terárií alebo sa môžu chovať na papieri. Mne sa však po zlých skúsenostiach, keď jedna samica pri love spolu s hmyzom jedla aj piesok, najviac osvedčili dlaždice.

Vykurovanie terária

Gekončíky majú tiež svoje teplotné nároky. Ako už bolo spomenuté, počas dňa potrebujú pod zdrojom tepla teplotu až do 34°C, no v chladnejšej časti len cca 25°C. V noci môže teplota poklesnúť až na 22°C v celom teráriu, avšak je lepšie nechať aj cez noc zapnutý nejaký slabší zdroj tepla, napríklad výhrevnú podložku, ktorá bude udržovať lokálne vyššiu teplotu. Najvhodnejším spôsobom vyhrievania terária s gekončíkmi je vyhrievanie výhrevnou podložkou / fóliou / káblom pod teráriom a prípadne cez deň vyhrievanie aj pomocou žiarovky alebo keramickej výhrevnej lampy, podľa teploty v miestnosti. Keďže gekončíky nemajú veľké nároky na svetlo, nie je potrebné im kupovať drahé žiarovky s UVB, ale postačí im aj bežná, neúsporná žiarovka s dostatočným výkonom. Najvhodnejšie je si vyskúšať viacero typov žiaroviek a nevyhrievať nimi terárium, ak to nie je vyslovene nutné, vhodnejšie je ich používať v chladnejšom období na vyrovnávanie teploty v teráriu (napr. ja používam žiarovky na prikúrenie, keď v zime vetrám v miestnosti). Je potrebné mať na pamäti, že je nežiaduce vyhrievať terárium nad 35°C a tiež vyhrievať celé terárium. Naopak, gekončík by mal mať možnosť sám si zvoliť také teplé miesto, ako potrebuje, preto vyhrievame len jednu stranu terária, aby sa vytvoril teplotný gradient. Úplne postačí priamo vyhrievať 1/4 až 1/3 terária. Teplotu je možné ľahko regulovať termostatom. Počas letných mesiacov sa terárium vykuruje na danú teplotu až 12 hodín denne, na jar a na jeseň postupne menej a menej hodín, v zime sa dospelé gekončíky zimujú, vypínajú sa alebo sa výrazne stlmia (podľa teploty v miestnosti) všetky zdroje tepla. Mladé gekončíky do 1,5 roka nezimujeme!!!

Úkryty pre gekončíky

Ďalšou podstatnou súčasťou terária sú úkryty. Gekončíky potrebujú veľa úkrytov, v teplých aj chladnejších častiach terária. Úkryty je možné kúpiť v každom obchode s potrebami pre zvieratá či na burze a naozaj je z čoho vyberať. Dokonca je možné si úkryty pre gekončíky ľahko vyrobiť napríklad z kokosových orechov. Do teplejšej časti terária sú vhodnejšie úkryty zo sadry, umelého alebo prírodného kameňa, keďže sa vyhrejú a gekončíky sa v nich rady ukrývajú. Na rozmedzí teplej a chladnejšej časti je potrebné mať vlhký úkryt, v ktorom sa gekončíky budú zvliekať. Najvhodnejšie je takýto úkryt vyrobiť z malého plastového boxu s vekom (za 1€ v supermarkete, alebo dóza od zmrzliny a pod). Zvonka je najlepšie takýto úkryt zdrsniť napríklad vrstvou duvilaxu s pieskom, drží to až prekvapivo dobre. Dovnútra takéhoto úkrytu sa najviac hodí rašelina, prípadne vermikulit, perlit alebo papierové utierky. Každý z týchto substrátov je potrebné udržiavať vlhký. Gekončíky potrebujú naozaj dostatok úkrytov, to je až 3ks na jedno zviera.

Potrava a vitamíny

Poslednou neodmysliteľnou súčasťou života gekončíkov je prijímanie potravy a vitamínov. Gekončíky v zajatí kŕmime švábmi, cvrčkami, sarančatami, koníkmi, múčnymi červami, zoophobasmi, holíčatami myší, ... . Najviac sa mi však osvedčili šváby, najmä šváb argentínsky, Blaptica dubia. Nevýhodou týchto švábov je, že sa rady zahrabávajú, takže je lepšie naučiť gekončíky jesť z pinzety / ruky alebo z misky, do ktorej dáme šváby spolu s vitamínmi. Najbežnejšie sú však v obchodoch pre zvieratá dostupné cvrčky, ktoré sú však pomerne agresívne a ak sú hladné, môžu gekončíka aj uhryznúť, alebo dokonca zabiť!!! Preto by nemali neulovené cvrčky zostávať dlho v teráriu, aby neskákali a dali sa ľahšie uloviť. Rôzne druhy červov, ako sú zoophobasy Zoophobas morio či múčne červy Tenebrio molitor sú menej vhodné na kŕmenie a ja ich ponúkam len ako doplnkovú stravu. Občas je možné naraziť na hmyz ako larvy vijačky voštinovej (Galleria mellonell) alebo larvy muchy Hermetia illucens - tieto larvy sú vhodné na kŕmenie, ale niektoré gekončíky ich odmietajú jesť. Maximálna veľkosť hmyzu, ktorým kŕmime gekončíka nemôže byť väčšia, ako je vzdialenosť medzi jeho očami. S väčšou potravou bude mať gekončík problémy a pravdepodobne ju ani nezje a bude ho zbytočne stresovať, alebo sa pri kokuse o ulovenie takejto potravy môže začať dusiť. V lete sú dobrým spestrením stravy pre gekončíky lúčne koníky, ktoré sa v dostatočnej veľkosti začínajú vyskytovať asi v júni. Pri ich chytaní je však potrebné ich poriadne prezrieť, či na sebe nemajú viditeľné parazity. Aj napriek tomu však hrozí nebezpečenstvo prenosu parazitov alebo otrávenia gekončíkov, preto by som odporučil chytať koníky len v blízkosti vodných zdrojov, respektíve v ochranných pásmach vodných zdrojov, kde sa nemôžu používať agresívne hnojivá a ani chemické postreky. Ak neviete, kde sa takéto oblasti nachádzajú, sčasti vám môžu pomôcť tieto mapy:

Gekončíky nekŕmime našimi zelenými kobylkami (sú zákonom chránené), chrobákmi a ani žiadnym druhom modliviek (tie môžu gekončíkovi, alebo inému útočníkovi vypichnúť oči) Gekončíky môžu byť tiež obézne. Ich obezitu spoznáme podľa tukových vačkov, ktoré sa im vytvoria za prednými nohami. Bežne zmiznú po niekoľkodňovej diéte. Gekončíky kŕmime podľa zvyku, množstva potravy a aj veku. Mladé gekončíky by sme mali kŕmiť každý deň, dospelé podľa množstva potravy 2-7x za týždeň. Počas zimovania asi 1x za týždeň ľahšie stráviteľnou stravou (= NIE holíčatá). Holíčatami myší je vhodné kŕmiť len gravidné samice, aj to len občas (cca 1x za 2 týždne). Vitamíny sa podávajú gekončíkom vo forme prášku, v ktorom obalíme hmyz pred tým, ako ním nakŕmime gekončíka. V teráriu tiež nechávame misku s vitamínmi, aby si gekončíky samé dali koľko im chutí. Je najlepšie používať vitamíny pre hmyzožravé plazy, mláďatám a samiciam najmä počas gravidity zvýšiť množstvo vápnika v miske s vitamínmi (ja používam Zoo Med's Reptivite, mnohí chovatelia si obľúbili kombináciu Roboranu pre plazy a Plastinu). Gekončíky potrebujú tiež vodu, aj keď sa spočiatku zdá, že vôbec nepijú. Mne sa zatiaľ podarilo vidieť gekončíky piť asi len 3x, to však neznamená, že vodu nepotrebujú. Vodu je vhodné nezmäkčovať, keďže gekončíky využívajú tvrdú vodu ako zdroj vápnika. Každý deň gekončíkom meníme vodu za čistú.

Je pre mňa gekončík vhodné zviera?

Na záver úvodnej časti chovu gekončíkov som pripojil pár otázok, ktoré by si mal zodpovedať každý nádejný budúci chovateľ gekončíkov. Ide o voľný preklad dotazníka z knihy Your Happy Healthy Pet - Leopard Gecko ktorú napísal Frank Indiviglio.

1. Koľko miesta som schopný poskytnúť alebo vyhradiť svojmu gekončíkovi?
2. Môžem si takéto zviera dovoliť? (vrátane stravy, vybavenia, cien za elektriku, veterinár, ...)
3. Ak plánujem mať viac ako jedného gekončíka, budem mať miesto a prostriedky na to, aby som ich v prípade potreby ubytoval samostatne? (karanténa, vzájomná agresivita, ...)
4. Nebude mi vadiť to, že budem musieť mať živý hmyz (šváby, cvrčky, ...) s ktorým budem kŕmiť gekončíka?
5. Budem schopný poskytnúť gekončíkovi dostatok pestrej a výživnej stravy a vitamínov?
6. Je v mojom okolí veterinár, ktorý sa venuje aj plazom? (pri gekončíkoch ho s najväčšou pravdepodobnosťou nebude treba, ale pre istotu ...)
7. Postará sa niekto o gekončíka keď nie som dlhšie doma? (aj keď ako plaz znesie až mesiac bez starostlivosti, určite mu to nebude práve prospešné - gekončík by mal byť kŕmený aspoň 2x za týždeň ak je dospelý a práve sa nezimuje)
8. Počítam s tým, že gekončík môže žiť aj viac ako 20 rokov?
9. Nie je salmonelóza obzvlášť nebezpečná pre niekoho v mojej domácnosti? (gekončíky, ako veľa iných plazov môžu prenášať salmonelózu bez toho, aby ich nejako ovplyvnila alebo sa u nich prejavila, preto by takéto zvieratá nemali chovať ľudia so zníženou imunitou, respektíve by mali dodržiavať prísnejšie hygienické návyky)
10. Bude gekončík v bezpečí pred inými zvieratami v domácnosti? (psy, mačky, papagáje, ...)

Odchov gekončíkov

Každý chovateľ by mal pred tým, ako sa rozhodne chovať gekončíky, vedieť čo najviac o ich povahe a potrebách. Keďže ide vo všeobecnosti o mierne plazy, väčšinou nebude potrebné gekončíka naháňať po teráriu, ak ho budeme chcieť odvážiť. Gekončíky sú obvykle pokojné, niektoré však môžu byť agresívne, buď už prirodzene (napríklad samice, ktoré boli inkubované na príliš vysokú teplotu, takzvané ,,hot females''), alebo preto, že im niečo vadí. Stresových faktorov, ktoré vadia gekončíkom, je viacero. Medzi najčastejšie patrí otravovanie ich ľuďmi alebo zvieratami počas dňa, strach z iných zvierat v domácnosti, hlad, nízka teplota, vysoká teplota, zdravotné problémy, voda (v zmysle kúpania, samozrejme, že potrebujú misku s vodou na pitie a vlhký úkryt na zvliekanie / kladenie, ale kúpeľ vyslovene neznášajú), hluk či agresívna potrava (hladné cvrčky v teráriu útočia na gekončíka). Všetkým týmto faktorom je nutné sa vyhnúť v čo najväčšej miere.

Mimo základného vybavenia je potrebné pre chov gekončíkov tiež nejaké to doplnkové vybavenie. Ide o:

• - termostat
• - časový spínač
• - váha
• - teplomer so sondou
• - podložka pod akvárium

Kúpa gekončíka

Kúpiť gekončíka nie je v súčasnosti žiadny veľký problém, keďže gekončíky je možné nájsť na každej teraristickej burze a aj v mnohých predajniach s potrebami pre zvieratá. Osobne však odporúčam brať mláďatá výhradne od chovateľa, ktorého odchovy si môžete overiť. Stačí, ak nájdete na internete jeho stránku, kde sa venuje chovu, fanstránku na facebooku, alebo len zmienky o ňom na fórach, ako napríklad teraristika.sk alebo tera.poradna.net. Na týchto stránkach nájdete aj mnoho informácií o chovoch od iných chovateľov, rovnako aj množstvo užitočných rád, stačí len vyhľadať vo fóre. Pri kúpe je potrebné dať si pozor na to, aby mláďa nebolo príliš vychudnuté, najmä chvost. Ten musí byť pri gekončíkovi vždy zaobĺený, len veľmi mladé gekončíky ho mávajú pomerne chudý. Taktiež by nemal mať viditeľne ohnuté končatiny, znamená to, že mal v strave nedostatok vápnika a kosti sa začali ohýbať. Počiatočné fázy nedostatku vápnika sa dajú zastaviť podávaním dostatku vitamínov a minerálov, no pri pokročilejších fázach gekončík stráca schopnosť normálne sa pohybovať či loviť, a takéto zviera je lepšie utratiť. Ďalej je potrebné dať si pozor na prsty, keďže gekončík môže mať problémy pri zvliekaní v suchom úkryte a nezvlečie si celú kožu z nôh. Odumretá koža časom zabráni prúdeniu krvi do prsta a ten odpadne. Pre gekončíka to nie je veľmi veľká ujma, aj keď sa mu samozrejme lepšie žije s prstom. Predajca by vás na takéto zranenie gekončíka mal vopred upozorniť. Niekedy sa vám môže podariť, že natrafíte na gekončíka s regenerátom chvosta, to znamená, že ,,pustil'' svoj chvost a dorástol mu druhý. Ten však už nebýva taký pekný, ako pôvodný, býva hladší, kratší a mohutnejší, no ide skôr o vec krásy a gekončíkom to nijako nevadí. Pri kúpe nevyberáme vyslovene malé mláďatá, ktoré boli chované s o niečo väčšími gekončíkmi, pravdepodobne sú totiž podvyživené. Informácie o niektorých burzách na SR, kde sa môžete osobne stretnúť s chovateľmi a tiež si kúpiť gekončíky, kŕmny hmyz alebo aj celé vybavené teráriá nájdete na stránkach akvatera.info a akvatera.sk.

Karanténa

Kúpený gekončík by mal zostať minimálne 2 mesiace v karanténe, kde nebude v kontakte so žiadnymi inými gekončíkmi, ani sa nebudú medzi jednotlivými teráriami meniť domčeky či iné vnútorné vybavenie. Ideálne je kúpiť si plastový box (bežný v každom supermarkete), dať do neho zopár jednoduchých úkrytov (rolky z toaletného papiera, plastové dózy), na výhrev použiť výhrevný kábel alebo podložku a namiesto substrátu použiť papier alebo nepoužívať žiadny substrát. Do vlhkého úkrytu dávame toaletný papier alebo kuchynské utierky, ktoré musia byť navlhčené. Gekončíky takto odchovávame minimálne 2 mesiace, resp. pokým nedosiahnu veľkosť (hmotnosť) ostatných gekončíkov, ku ktorým tohto gekončíka chceme pridať do skupiny.

Chov viacerých gekončíkov

Gekončíky môžeme chovať aj v skupinách, ale je dôležité brať do úvahy niekoľko dôležitých faktov. V prvom rade musia mať gekončíky dostatok miesta a úkrytov (viac v častiach Terárium a Úkryty) a ďalej musíme brať ohľad aj na povahu gekončíkov. Samce sa v jednom teráriu neznesú a už počas dospievania sa u nich začnú prejavovať silné teritoriálne pudy. Tie ich nútia za každú cenu bojovať o svoje teritórium s ostatnými samcami, čo by v konečnom dôsledku v teráriu viedlo pravdepodobne k úmrtiu alebo vážnym zraneniam samcov. Chovné skupinky gekončíkov preto tvorí samec a obvykle niekoľko samíc (veľmi často 1 samec a 3 samice, teda skupina 1.3). Samce sú v období párenia pomerne aktívne a pri viacerých samiciach si samec rovnomerne rozloží svoje záujmy medzi ne. Ak chcete chovať len samotné samičky, tak sa s teritoriálnosťou pravdepodobne nestretnete, no prípady, keď samica útočí na ostatné samice v teráriu tiež nie sú úplnou výnimkou. Dôležitým faktorom pri spoločnom chove je aj veľkosť gekončíkov. Chováme spolu len gekončíky rovnakej veľkosti (hmotnosti; +- pár gramov). Hmotnosť sa dá ľahko zistiť pomocou hocijakej presnejšej kuchynskej, zlatníckej či inej váhy.

Zimovanie

V prirodzených podmienkach gekončíky zažívajú počas roka teplejšie aj chladnejšie obdobia. Počas zimy môže teplota klesnúť až k 13 °C a takéto obdobie gekončíky prečkávajú v čiastočnej hibernácii vo svojich úkrytoch. Hovoríme o zimovaní. Zimovanie je prirodzenou súčasťou ich života a pomáha im oddýchnuť si a nabrať zásoby na párenie, ktoré bude nasledovať na jar so zvyšujúcou sa teplotou. Preto, aby gekončíky zostali vitálne a žili dosť dlho (10, 20 alebo aj viac rokov), je potrebné ich zimovať aj v zajatí. Zimujeme pri izbovej teplote (20-22 °C) tak, že im postupne na jeseň začneme znižovať teplotu v teráriu (ideálne termostatom). Teplotu znižujeme 1 - 1,5 mesiaca, následne necháme gekončíky približne mesiac pri izbovej teplote a potom začíname opäť so zvyšovaním teploty a teda odzimovávaním. Počas zimovania budú gekončíky prijímať potravu pomenej (asi 1 - 2x za týždeň) no gekončíky aj tak pekne priberú a samičky sa pripravia na párenie.

Párenie

Gekončíky párime po skončení zimovania, keď je teplota v teráriu v teplejšej časti aspoň 25 °C. Osobne preferujem chov samca oddelene od samičiek, keďže nechcem, aby samček obletoval samičky počas celej sezóny. Po odzimovaní a dosiahnutí vhodných teplôt pridám samčeka k samičkám do terária, a ten, ak je pripravený na párenie, začne signalizovať svoj záujem trepaním chvosta (ak ním ,,ťuká'' o sklo, dokáže to byť celkom hlučné). Potom sa samček začne približovať k samičke a začne ju hrýzť do chvosta. Ak to samičke neprekáža, zostane len pokojne čakať, no ak nie je pripravená na párenie, pomerne agresívne ho odoženie. Tvári sa pri tom, akoby ho chcela dohrýzť aj ona a samček pozná, že sa so samičkou teraz nespári a dá jej nejakú chvíľu pokoj. Ak samička nespraví nič, samček ju pomaly bude hrýzť po boku / chrbte až jej zostane zahryznutý do krku a pokúsi sa podsunúť svoj chvost pod samičku a spojiť jeden zo svojich hemipenisov s jej kloakou. Tento akt trvá len niekoľko sekúnd, potom samček samičku pustí a začne sa očisťovať, aby zabránil odstránil drobné nečistoty, ktoré mohli zostať na hemipenise. Ako už zrejme vyplynulo z predchádzajúceho textu, samček má 2 pohlavné orgány, hemipenisy, ľavý a pravý. Pre plazy všeobecne je to kvôli ich spôsobu párenia výhodné. Zaujímavosťou je, že častejšie používajú svoje pravé hemipenisy ako ľavé, no ak samček pri párení použil práve svoj pravý hemipenis a chystá sa znova páriť, pokúsi sa skôr použiť ľavý. Každý hemipenis totiž doručí spermie len zo svojej časti pohlavných orgánov, takže môže oplodniť 2 samičky maximálnym množstvom spermií aj pri páreniach nasledujúcich bezprostredne za sebou. Navyše, samičky sú schopné si vo svojom tele uchovávať spermie aj počas celej sezóny a môžu teda znášať oplodnené vajíčka niekoľko mesiacov aj keď sa so samcom spárili len raz na začiatku sezóny. Približne o 2-3 týždne po párení začnú samičky znášať prvé vajíčka a každých pár týždňov môžu znášku zopakovať.

Vajíčka

Samičky gekončíka nočného znášajú 2 vajíčka (výnimočne 1) do kladiska. To by mal tvoriť vodotesný úkryt (ja používam malú plastovú dózu), v ktorom sú cca 4 cm rašeliny, ktorá musí byť mierne vlhká. V podstate sa takto dajú použiť aj vlhké úkryty, ale musí v nich byť dostatok rašeliny, pretože samička vajíčka zahrabáva a pri plytkej vrstve rašeliny ich môže doslova nalepiť na dno a bude problematické ich odlepiť bez poškodenia. Samičky preferujú úkryty v teplejšej časti, ja som mal teplotu v kladisku cca 26 - 29 °C. Vajíčka je najlepšie čo najskôr vybrať z kladiska, aby ich nepoškodili ostatné samičky pri kladení svojich vajíčok. Vajíčka inkubujeme v inkubátore, ktorý môže byť pre gekončíka pomerne jednoduchý. V mojom prípade ide o plastový box obalený polystyrénom (5 cm hrubým), vnútri na vrchnáku je výhrevný kábel napojený na termostat, ktorý má v inkubátore snímač teploty. Vnútri v inkubátore mám presieťkovanú misku s vodou kvôli udržiavaniu vlhkosti, zavretú 0,5 l plastovú fľašu s vodou kvôli minimalizácii teplotných výkyvov a misky s vajíčkami. Vajíčka samozrejme nenechávam v inkubátore len tak, sú v plastovej krabičke (používam plastovú krabičku od cvrčkov), ktorá má na vrchnáku spravených niekoľko dierok, aby v krabičke nekondenzovala voda. Vnútri používam ako inkubačný substrát vermikulit zmiešaný s vodou v pomere cca 1:0,8. Vermikulit je možné kúpiť snáď v každom lepšom obchode s potrebami pre zvieratá. Do tohto substrátu vložím vajíčka pozdĺžne tak, aby bola polovica zahrabaná v substráte a polovica bola na vzduchu. Raz týždenne narosím substrát, aby sa udržiavala stála vlhkosť, v žiadnom prípade NEROSÍM VAJÍČKA!!! Teplota v inkubátore by mala byť nastavená v rozmedzí 27 - 32 °C, pričom pri teplotách 27 - 28 °C sa po cca 60 dňoch liahnu prevažne samičky a pri teplotách 31 - 32 °C sa po cca 45 dňoch liahnu prevažne samčeky. Pri nedodržaní správnej teploty dochádza k úmrtiu zárodku alebo k deformáciám. Môže sa stať, že vajíčko sa začne prepadať, vtedy má málo vlhkosti a substrát okolo neho môžeme jemne narosiť. Naopak, ak začne plesnieť, vlahy má až príliš - môžeme použiť jemnú vrstvu suchého substrátu na nasiaknutie vlhkosti a štetčekom jemne zotrieme pleseň z vajíčka. Takisto sa prepadávanie a plesnivenie objavuje aj pri neoplodnených vajíčkach, pri nich sa však prejaví cca do týždňa od nakladenia. To, či je vajíčko oplodnené, sa dá zistiť pri jeho presvietení - postačí na to aj svetlo v mobile. Pri presvietení oplodneného vajíčka je vidieť zárodok - akoby červená pavučinka, pričom neoplodnené vajíčko bude prázdne.

Malé gekončíky

Mláďa pri liahnutí najprv vystrčí z vajíčka hlavu a postupne sa vytiahne von z vajíčka. Stáva sa, že vyliahnuté mláďa má cez bruško stále prichytenú časť vajíčka, takéto mláďa necháme v inkubátore ešte niekoľko hodín, nech si v pokoji oddýchne, naberie sily a odpadnú mu z bruška zvyšky vajíčka. Mladé gekončíky chováme v plastových boxoch alebo iných sterilných nádobách. Ako úkryty sú najlepšie kelímky od jogurtov, margarínov, zmrzliny a pod. Osobne chovám mláďatá bez substrátu, vo vlhkom úkryte mám len navlhčenú papierovú kuchynskú utierku. Samozrejmosťou v plastovom boxe sú miska s vodou a miska s vitamínmi. Gekončíkom 2x denne postrekujem vlhký úkryt, raz denne kŕmim obaleným hmyzom (moji najlepšie jedia večer / v noci), a pred kŕmením aj čistím celý box. S mláďatami treba zaobchádzať opatrne, pretože sa ľahko vyplašia a môžu pustiť chvostík. Taktiež budú minimálne prvý týždeň ,,pískať" pri akomkoľvek kontakte s hocičím cudzím a rovnako na hocičo cudzie aj zaútočia (uhryznutie však nie je ani cítiť). Pri dobrých podmienkach gekončíky pomerne rýchlo rastú, hlavne počas prvých týždňov. Ak je však niektoré mláďa v raste pomalšie, netreba sa báť, niektorým to len trvá dlhšie.

Farebné formy a genetika

Základná genetika farebných foriem gekončíka nočného

Ako ste si už pravdepodobne mohli všimnúť, gekončíky sa v chovoch bežne vyskytujú v rôznych sfarbeniach. V prírode by sme ťažko hľadali takéto veľké rozdiely, ktoré by sme mohli označiť za rôzne farebné formy, no pri chove v zajatí sa cieleným párením vybraných jedincov vyselektovali gény, ktoré menia sfarbenie ich kože, očí, či dokonca ich veľkosť. Mnoho farebných mutácií sa však objavilo úplne náhodne a ďalej sa zvýrazňovali a upevňovali pri párení podobných / rovnakých jedincov. Gekončíky patria medzi najrozšírenejšie plazy chované v zajatí a chovajú sa už od 70. rokov 20. storočia, takže bolo doteraz objavených mnoho farebných foriem, ktorými sa budem zaoberať nižšie. Vo všeobecnosti gény, ktoré určujú sfarbenie a veľkosť gekončíkov môžeme rozdeliť na:

• - dominantné
• - recesívne
• - co-dominantné

Dominantné gény sú pri spárení s gekončíkom s recesívnymi génmi vždy nadradené a viditeľne potláčajú recesívny gén, takýto gén je napríklad Hypo. Maximálne je možné dosiahnuť zmiešanie tohto génu s niektorým recesívnym alebo co-dominantným, čím môžu vzniknúť zaujímavé farebné kombinácie, napríklad Super Hypo het Tremper albino + Super Hypo het Tremper albino = 50% Super Hypo het Tremper albino, 25% Super Hypo a 25% Super Hypo Tremper albino (=Sunglow). Ako ste mohli práve vidieť, niektoré farebné formy majú aj svoje super formy, ktoré vznikajú pri spárení 2 rovnakých jedincov, napr. Hypo + Hypo = 75% Super Hypo a 25% Wild type. Co-dominantné gény sa prejavujú v kombinácii s recesívnymi úplne a pri kombinácii s dominantnými čiastočne, takže ich môžeme chápať ako prechodový stupeň medzi týmito typmi génov. Takéto gény sú Mack Snow alebo Giant.

Každý z týchto génov môže byť ďalej homozygotný alebo heterozygotný. Homozygotný je vtedy, ak obsahuje iba alely rovnakého typu, to znamená, že gekončík neprenáša žiadny iný gén okrem svojho viditeľného. Heterozygot naopak prenáša iný gén ako je viditeľný, takže gekončík vyzerá celkom rovnako ako homozygot, no prenáša genetické informácie recesívneho génu, ktorý sa neprejaví, až pokiaľ sa nespári s iným gekončíkom s rovnakým génom ako je prenášaný heterozygotný. Napríklad ak máme samca Blizzard (blizard je recesívny gén) het Tremper albino a spárime ho so samicou Blizzard bez het, dostaneme 50% mláďat Blizzard a 50% Blizzard het Tremper albino. Ak by sme však tohto samca spárili so samicou Tremper albino bez het, 50% mláďat by bolo Tremper albino het Blizzard a 50% by bolo Wild type (prirodzené prírodné sfarbenie) het Blizzard, Tremper albino. Pri genetike gekončíkov sa môžeme stretnúť aj s pojmom Line-bred (= výberový chov). Takéto gekončíky majú sfarbenie spôsobené párením jedincov s podobnými vlastnosťami, no zatiaľ sa ich vzhľad geneticky neprenáša na potomkov pri párení s gekončíkom z iného chovu s rozdielnym sfarbením.

Keďže farebných foriem je naozaj veľa, chovatelia z Reptile Fusion si dali tú námahu, aby ostatným chovateľom uľahčili orientáciu v genetike a výpočet možných potomkov ich chovancov a vytvorili Leopard gecko morph calculator. Po zadaní farebnej formy a heterozygotných génov gekončíkov tento program vypočíta zastúpenie potomkov podľa genetiky. Treba si však dať pozor na zadávanie super foriem, ako napríklad Super hypo - zadá sa ako Hypo a gén nižšie zmeníte z Hypo na Hypo [2C], avšak vypočítané potomstvo bude stále označované ako Hypo, aj keď reálne budú aj Super Hypo!

Farebné formy gekončíka nočného

V súčasnosti je známych veľa farebných foriem gekončíka nočného, ktorých farba prechádza od bielej, cez žltú, oranžovú, červenú, ružovú, hnedú až po čiernu. V nasledujúcej časti sa pokúsim popísať väčšinu farebných foriem. Prevažne pôjde o informácie, ktoré môžete v anglickom jazyku nájsť rozpísané do väčších detailov spolu s obrázkami na stránke leopard gecko wiki:

Ako bolo už vyššie spomenuté, sfarbenia gekončíkov môžeme rozdeliť na dominantné, co-dominantné a recesívne. Ich kombináciou však môžeme dostať aj kombinačné farebné mutácie. Veľmi pekný popis veľkého množstva farebných foriem gekončíkov s fotografiami môžete nájsť aj na stránke Michala Kunčara Kimbo-Gecko.

Choroby a zdravotné problémy

V tejto časti sa pokúsim popísať najčastejšie zdravotné problémy, choroby, prípadne zranenia spojené s gekončíkmi. Je veľmi vhodné nájsť si vo svojom okolí nejakého veterinára, ktorý sa zaoberá aj plazmi, u ktorého môžete svojho gekončíka liečiť. Nápomocnou môže byť aj kniha od Zdenka Knotka - Nemoci plazů.

Choroby gekončíkov

Cryptosporidie

Ide o infekciu baktériou Cryptosporidium varanae, respektíve nejakou jej príbuznou formou. Gekončík výrazne vychudne, stráca chuť do jedla, zvracia, môže mať hnačky, je plachší a zdržiava sa hlavne v chladnejšej časti terária. Pre človeka je táto baktéria neškodná, no veľmi dobre sa šíri medzi gekončíkmi. Ako čiastočná prevencia proti tejto baktérii je udržiavanie čistoty v teráriu a dostatok vitamínu A v strave. Prítomnosť tejto baktérie sa bežne zisťuje z vlhkej vzorky trusu (ideálne viacej vzoriek), bližšie informácie vie v tomto prípade podať veterinár. Gekončík s touto baktériou by mal byť oddelený od zdravých gekončíkov, pri manipulácii s ním by sa mala dodržiavať prísna hygiena, aby sme nenakazili iné gekončíky. Ak sa gekončík niekedy nakazí, s najväčšou pravdepodobnosťou sa už nikdy nezbaví tejto baktérie a liečba spolu so správnou starostlivosťou ho len udrží pri živote bez trápenia.

Krivica

V angličtine sa táto ,,choroba'' nazýva Metabolic Bone Disease - MBD. Ide však skôr o zdravotný problém spôsobený nedostatkom vitamínov a minerálov v strave, v tomto prípade predovšetkým vápnika a v menšej miere vitamínu D₃. Pri nedostatku týchto zložiek dochádza k slabnutiu kostí gekončíka (ale aj iných plazov), pretože sa do nich nedostáva dostatok vápnika. O to, aby sa vápnik usádzal v kostiach, sa stará spomínaný vitamín D₃, no gekončíky ako nočné plazy ho nepotrebujú až v takej veľkej miere ako denné plazy. Po zoslabnutí kostí dochádza k ich ohýbaniu a trvalej deformácii. Veľmi ranné štádiá sa dajú ešte odchytiť a stabilizovať, pričom takýto gekončík vie ďalej na 99% normálne žiť. Pri pokročilejších štádiách, ako je napríklad to na obrázku, je lepšie gekončíka utratiť. Gekončíky často nedostatok vápnika riešia jedením substrátu, najmä ak ide o piesok, čo vedie k ďalším zdravotným problémom - zápche a ,,upchaniu'' gekončíka pevnými časticami, čo len zhoršuje jeho stav.

Parazity, baktérie, ...

Môže sa stať, že sa gekončík nakazí aj nejakými baktériami či parazitmi. Môže pri tom dochádzať k hnačke, zvracaniu, nechuti do jedla a podobne. Ak takéto príznaky pretrvávajú, je vhodné vyhľadať pomoc veterinára.

Zdravotné problémy gekončíkov

Zápcha

K zápche dochádza najčastejšie vtedy, keď gekončík požerie substrát, ktorý sa nevylúči z jeho tela. Ide najmä o piesok a drobné kamienky. Gekončíky ich môžu jesť, ak majú nedostatok vápnika vo svojej strave, alebo sa im dostáva do tela pri nešikovnom love, keď spolu s potravou zjedia aj nejaký ten substrát. Práve z tohto dôvodu ani neodporúčam žiadny substrát takéhoto typu, zo sypkých substrátov je použiteľná len rašelina alebo jej zmes so substrátom pre mačky (niektorí chovatelia takýto mix odporúčajú na svojich stránkach alebo fórach, ja ho však nemám vyskúšaný). Aby sa predišlo takýmto problémom, odporúčam používať namiesto substrátu dlaždice / kamene, ktoré uložíme v teráriu a pieskom alebo iným substrátom zasypeme len medzery (aby sme zabránili ich posúvaniu), alebo použijeme kuchynské papierové utierky či dokonca chováme gekončíky bez substrátu (napr. v karanténnych boxoch). Počiatočné štádiá zápchy spoznáme podľa toho, že gekončík nechce jesť, chudne, ale má stále nafúknuté brucho. V počiatočných štádiách môžeme skúsiť gekončíkovi pomôcť sami, ak mu zo striekačky podáme malé množstvo jedlého kuchynského rastlinného oleja (napr olivový), prípadne v takomto oleji namočený hmyz (gekončíka nasilu nakŕmime ručne). Gekončík pravdepodobne len veľmi nerád sám otvorí ústa, takže bude potrebné mu ich otvoriť menším trikom.

Pri hladkaní / škrabkaní gekončíka medzi kútikom úst a okom často sám otvorí ústa a vtedy mu do úst kvapneme olej alebo dáme potravu (osobne odporúčam potravu v oleji podávať až po tom, čo gekončík dostal 1-2 kvapky oleja a vykonal potrebu, len tak na dočistenie). Niektorí chovatelia pri zápche odporúčajú aj krátky (5-15 min) kúpeľ vo vlažnej vode, a zvýšenie teploty v teráriu. Je pravda, že zvýšenie teploty v teráriu zrýchli metabolizmus gekončíkov, ale bežne som nezažil, aby mali gekončíky problémy so zápchou, ak nepojedli substrát, a to aj v prípadoch, keď zimovali cca pri 21 - 22 °C. Kúpeľ veľmi neodporúčam, keďže gekončík má pomerne jemnú pokožku, ktorá sa môže rýchlo rozmočiť a poškodiť. Pri zápche drsným substrátom (napríklad piesok) môže podľa slov môjho veterinára dôjsť k zhrubnutiu tráviaceho traktu (čriev) v dôsledku ich podráždenia.

Nechuť do jedla

Pri gekončíkoch sa môže tiež vyskytnúť nechuť do jedla. Gekončík nereaguje na podávanú potravu, chudne. V prvom rade odporúčam skontrolovať teplotu v teráriu, pretože pri nižšej teplote sa gekončíkovi spomalí metabolizmus a potravu obmedzí alebo neprijíma vôbec. Ak problémy pretrvajú a nepozorujeme znaky zápchy, tak podľa vyššie uvedeného návodu s videom nakŕmime gekončíka nasilu. Ak gekončík nemá nejakého parazita, respektíve iné zdravotné problémy, po 1 až 2 rozkŕmeniach by mal začať jesť sám.

Problémy so zvliekaním

Ak gekončík nemá vhodný vlhký úkryt v teráriu, v ktorom by sa mohol zvliekať, alebo ak sa z neznámych príčin rozhodne zvliekať niekde inde ako vo vlhkom úkryte, môže sa stať, že koža vyschne a potom sa nedá ľahko zvliecť, ale sa trhá. Gekončík si potom nevie zvliecť niektoré časti tela, najčastejšie nohy, očné viečka alebo ušné otvory. Ak spozorujeme takýto kus kože na gekončíkovi, opatrne ju navlhčíme (ideálne vatovou tyčinkou na čistenie uší alebo vlhčeným toaletným papierom) a pokúsime sa pomaly kožu zvliecť. Ak sa gekončíkovi nepodarí zvliecť si očné viečka, najmä vnútorné časti, gekončík môže prísť o zrak. Spoznáme to podľa žmúrenia, prípadne môžeme vidieť kúsok kože v oku. Môžeme sa pokúsiť vybrať kožu tak, že gekončíkovi navlhčíme oko, ten si ho sám bude oblizovať a pravdepodobne sa mu podarí vybrať jazykom aj kožu. Ak sa mu to nepodarí, môžeme veľmi opatrne pomocou vatovej tyčinky na čistenie uší tento kúsok kože oddeliť od viečka a znova navlhčiť oko, aby sa koža vyplavila. Pokiaľ si netrúfate na takýto zákrok, alebo pokiaľ má gekončík stále kúsok kože v oku, vyhľadajte pomoc veterinára. V prípade, že sa nepodarí stiahnuť kožu z prsta, alebo takúto nezvlečenú kožu prehliadneme, nie je treba panikáriť. Gekončík síce príde o prst, ale oveľa vážnejšie je, ak koža zostane na inej časti tela (tvár, kloaka, ...). Gekončík bude bez problémov žiť aj bez článku na prste / prstoch.

Strata a regenerácia chvosta

Rovnako ako pri mnohých iných druhoch plazov, tak aj gekončíky sú schopné v prípade ohrozenia doslova ,,pustiť'' svoj chvost. V prírode ide o mechanizmus, ktorý pomáha gekončíkom prežiť, pokiaľ ich napadne predátor. Gekončík pustí chvost, ktorý sa ešte nejakú dobu hýbe a láka predátora zatiaľ čo sa gekončík schová do bezpečia. Gekončíkom stratený chvost dorastie do plnej sily približne za 2 mesiace, no už nikdy nebude mať tvar ako pôvodný chvost - bude kratší, guľatejší a nebude vrúbkovaný. Taktiež sa môže mierne zmeniť, respektíve skresliť sfarbenie na ňom.

Prolaps

Po česky výhřez, ide o problém s kloakou, ktorý sa vyskytuje častejšie u samcov. Môže ísť o prolaps kloaky alebo pri samcoch hemipenisu. V podstate ide o to, že sa pri vykonávaní potreby gekončíkovi vysunul z tela aj koniec tráviacej sústavy a neschoval sa naspäť. Pri hemipenise ide o jeho neschovanie po párení. Gekončík sa pokúsi sám si pomôcť oblizovaním postihnutého miesta (tým ho čistí od nečistôt a tiež sa snaží o to, aby sa vyčnievajúce časti tela schovali). Niektorí chovatelia odporúčali natrieť takto postihnuté miesto cukrovou vodou, čo by malo gekončíka ešte viac lákať k oblizovaniu, no ja som nejaký rozdiel nepozoroval. Gekončíka s takýmito zdravotnými problémami tiež umiestnime do čistého boxu aby nedošlo k znečisteniu a infekcii. Ak sa gekončíkovi nepodarí do pár hodín dostať sa z tohto stavu, vyhľadáme pomoc veterinára, bežne ide o zákrok na 1 minútu, pokiaľ nedošlo k poraneniu. Mňa veterinár ubezpečil, že pokiaľ takéto ťažkosti s gekončíkom nezostanú nepovšimnuté a gekončík je premiestnený do sterilného boxu, tak sa (s trochou pomoci) z toho dostane. Môžeme mu pri tom tiež pomôcť zápalkou, ktorou opatrne vtláčame dovnútra kloaku, avšak odporúčam to len skúsenejším chovateľom, ktorí videli, ako sa robí takýto zákrok u veterinára.

Poranenia kože

Gekončík môže či už pri zvliekaní, súboji s inými gekončíkmi alebo len pri ošuchnutí sa o nejaký ostrý alebo drsný predmet prísť k poraneniu kože. Rana je jasne identifikovateľná ako tmavočervené krvavé miesto, ktoré časom s hojením zmení farbu doružova. Gekončíkovi sa pokúsime ranu jemne očistiť vatovým tampónom s vodou a presunieme ho do karanténneho boxu. Niektorí chovatelia používajú aj roztok koloidného striebra alebo kalciové masti vhodné pre plazy, tu odporúčam konzultáciu s veterinárom, keďže ich nemám vyskúšané. Je potrebné myslieť aj na to, že gekončíka môžu poraniť alebo dokonca zabiť aj hladné cvrčky, preto by v teráriu mali byť vždy len čerstvé cvrčky. Tie z neho odstránime, ak ich maximálne do pár hodín gekončíky neulovia. Gekončíkom sa pri zaseknutí alebo silnom pritlačení môžu vytvoriť aj modriny. Jeden môj gekončík (samec Timo) sa párkrát zasekol medzi sklom a terasou, pričom terasa bola celá pokrytá zmesou piesku a duvilaxu a on sa na ňu pritlačil chrbtom. Výsledkom bola trocha ošúchaná vrchná vrstvička kože (1-2 zvleky a ošúchaná koža bola opäť v poriadku) a tiež modriny na chrbte (na tomto mieste akoby stratil sfarbenie a objavila sa mu tam ružová škvrna). Modrina bola buď veľmi veľká, alebo je pri gekončíkoch bežné, že im takéto modriny miznú niekoľko mesiacov, pretože Timovi trvalo skoro celý rok, dokým mu zmizla.

Problémy s očami

Občas môžeme pozorovať pri gekončíkochž že majú jedno oko nápadne väčšie oproti druhému. Ak vylúčime možný zbytok nesprávne zvlečenej kože v oku, môže sa jednať o podráždenie oka či už nečistotami, alebo baktériami. Takéto oko treba čistiť až pokým sa stav nezlepší, čistíme len výplachom fyziologickým roztokom, prípadne koloidným striebrom. Stačí striekačkou alebo kvapátkom dostať gekončíkovi do oka dostatok roztoku, po týždni by malo byť viditeľné zlepšenie alebo úplné vyliečenie. Samozrejme je možnosť použiť aj očné kvapky pre plazy, ktoré sú ale niekoľkonásobne predražené a s rovnakým zložením, ako fyziologický roztok alebo koloidné striebro. Fyziologický roztok totiž stojí cca 1,5 € / 100 ml vrátane striekačky, očné kvapky Dezacin V s rovnakým zložením stoja asi 6,5 € za 35 ml. Obdobné to je pri koloidnom striebre, kde kvapky stoja od 6,5 € za 10 ml. V tomto prípade môže byť občas problém zohnať samotné koloidné striebro v správnej koncentrácii (0,002%) v menšom balení.

Zaujímavosti z chovu

V tejto časti popíšem niekoľko zaujímavostí z chovu, ktoré sa často nespomínajú na iných stránkach, respektíve sa s nimi mnoho chovateľov nezaoberá.

Zmena úrovne pigmentu dospelého gekončíka

Zmena farby je pri gekončíkoch viac-menej bežná počas rastu, keďže malé gekončíky sa liahnu (väčšinou) výzorom iné, ako budú v dospelosti. Mladý gekončík počas rastu postupne stráca svoju ,,detskú'' kresbu (prúžky). Dospelý gekončík býva často úplne odlišný od svojej detskej verzie. K čiastočnej zmene pigmentu môže však dôjsť aj pri dospelých gekončíkoch. S najväčšou pravdepodobnosťou to spôsobuje vplyv slnečného svetla alebo teplota. Tieto úvahy by sa dali logicky odôvodniť tým, že v prírode sa takto gekončík chráni pred prehrievaním počas letných mesiacov. Gekončík totiž vylieza na lov za úsvitu a večer, takže ako zdroj tepla pre tohto plaza býva aj slnečné žiarenie. Ako ochranu proti prehrievaniu sa gekončíkovi krátkodobo vizuálne potláča tmavý pigment. Takúto zmenu som pozoroval aj vo svojom chove, ktorý som kedysi mal celý v teplej slnečnej izbe a neskôr som ho presunul do chladnejšej s oknom otočeným na západ. Výsledok tohto testu bol nasledovný: pri samici farebnej formy RAPTOR som nepozoroval žiadne zmeny, pri samcovi formy SHTCT došlo po presune do tmavšej miestnosti k miernemu zvýrazneniu oranžového pigmentu na tele (ale naozaj veľmi malé zvýraznenie). Najväčšia farebná zmena bola badateľná pri samici formy Mack Snow. Vizuálne nešlo ani z ďaleka o Mack Snow samicu top kvality, skôr takú obyčajnú, ktorú je snáď aj problém rozoznať od Normal-a. Avšak pri chove v teplej slnečnej miestnosti bola jej podkladová farba len slabo žltá s výrazným vplyvom sfarbenia Lavender hlavne na chvoste a pruhoch na chrbte. Po presune do tmavšej izby začala táto samička tmavnúť, podkladová farba sa zmenila na zmes tmavožltej až hnedej, Lavender zostal badateľný len na chvoste.

Chov kŕmneho hmyzu

V tejto časti sa v krátkosti dočítate o chove kŕmneho hmyzu ako sú šváby a iné potvory.

Chov švábov argentínskych Blaptica dubia

Ide o najbežnejší druh švába chovaný ako potrava pre plazy. V prírode sa vyskytuje v celej južnej a strednej Amerike, najhojnejšie v Argentíne a Brazílii. Nelieta, nelezie po skle ani hladkom plaste. Tieto šváby sa naopak veľmi rady zahrabávajú a schovávajú, takže sa často stáva, že šváb zostane ukrytý v teráriu aj niekoľko dní či týždňov. Dospelé samce aj samice majú dĺžku maximálne 6 cm pri veľmi výživnej strave, bežne však okolo 4 - 5 cm. Samce majú krídla, ale nelietajú, samice sú zase zavalitejšie a bez krídel. Dospelé jedince sú čiernej farby s občasným výskytom tmavohnedej, mladšie jedine (nymfy) sú šedej farby. Šváby môžeme kŕmiť čerstvým ovocím a zeleninou ako sú jablká, mrkva a zemiaky či želé pre hmyz (Beetle jelly). Nie je vhodné ovocie ako hrušky, marhule či citrusy, pretože tie začnú rýchlo plesnieť. Ako zdroj tuhej potravy je možné použiť pečivo a piškóty, šváby ale vôbec nejedia aromatické pečivo, ako sú medovníky, oblátky a podobne. Občas je vhodné švábom prisypať trocha vitamínov, buď vo forme prášku (môže byť presne ten, ktorý dávame aj gekončíkom) alebo vo forme vločiek pre akvárijné ryby (pozor, neprekrmovať vločkami, lebo šváby budú gekončíkom menej chutiť a môžu ich začať odmietať). Tieto šváby sa dožívajú približne 1 - 1,5 roka v závislosti od teploty. Ideálna teplota pre párenie týchto švábov je okolo 26 °C. Rozmnožovať sa začínajú až po tom, čo chovný box aj s kartónmi od vajec získa pach kolónie, čo môže trvať aj 2 mesiace. Po spárení samička nosí zárodky mladých nýmf v ootéke, čo je vlastne puzdro, v ktorom sa tieto nymfy vyvíjajú, kým nebudú samostatne životaschopné. Tento druh švába nosí počas celého ,,tehotenstva'' ootéku v zadočku a len občas ju vysunie na prevetranie. Švábom vyhovuje, ak je ich na jednom mieste dostatočne veľký počet, no nesmie sa to preháňať. Pre chov kolónie postačí plastový box, niekoľko kartónov od vajec, do ktorých šváby zalezú a nejaký zdroj tepla (stačí v zime položiť na radiátor alebo na kotol, ale nemali by mať teplotu cez 30 °C). Pri chove švábov treba počítať so zápachom, ktorý kolónia prirodzene má. Nie je to nič strašné, ale vždy ho zacítite, keď prejdete okolo chovnej stanice. Pach znásobuje neskonzumované vlhké hnijúce a plesnivejúce ovocie a zelenina, preto je lepšie dávať švábom častejšie menšie dávky stravy. Kolónia musí byť zasieťkovaná, nie kvôli útekom týchto švábov (to sa mi asi nikdy nestalo, nerady lezú), ale kvôli muchám. V lete mi totiž cez dieru v sieťke vletelo do boxu s kolóniou tohto druhu švábov niekoľko mäsiarok, ktoré zrejme prilákal zápach kolónie a nakládli vajíčka do starých dospelých švábov. V teple, v ktorom bola kolónia, sa larvy múch rýchlo vyvinuli a vyžrali napadnuté dospelé šváby. Tento stav bol sprevádzaný neprirodzene silným zápachom, jednoducho niečo neznesiteľné. Mŕtve šváby boli plné bielych červov dlhých do 2 cm. Kolónia musela byť vyčistená, box nanovo presieťkovaný a 2 mesiace som šváby držal v karanténe, teda som s nimi nekŕmil, len som im dával potravu a čakal či sa objavia ďalšie červy. Našťastie sa neobjavili a kolónia sa z tejto malej pohromy dostala. Švábmi som začal neskôr znova kŕmiť, v opačnom prípade by bolo nutné kolóniu zničiť. Ďalším možným problémom pri chove švábov je výskyt roztočov. Sú to malé, biele, takmer nepozorovateľné potvory, ktoré sa pri zlom odvetrávaní boxu, vyššej vlhkosti a množstvu zbytkov potravy a uhynutých švábov usídlia v kolónii a terorizujú šváby (doslova sa na ne zavesia). Roztočom sa nepáči čisté prostredie a vyššia teplota, pri napadnutí kolónie je vhodné ju niekoľko dní stále prehrievať výhrevnou podložkou, čistiť box od roztočov a kŕmiť suchšou stravou + vodným gélom.

Chov švábov turkistánskych Blatta lateralis, Shelfordella lateralis alebo Shelfordella tartara

Všetky 3 latinské mená označujú ten istý druh švába. Tento druh sa vyskytuje v strednej Ázii, na Kaukaze a v severovýchodných oblastiach Afriky, je vzrastom menší, v dospelosti má cca 3 cm. Samce majú aj krídla, ale nevedia lietať ani liezť po skle či plaste. Tieto šváby sú však veľmi rýchle a tak je lepšie ich mať vo vyššom boxe, pre prípad, že by s rozbehom dokázali (silou vôle??) vyskočiť a ujsť. Mne takto už niekoľko švábov ušlo a schovalo sa pod nábytok, aj keď sa nenamnožia, nie je to nič, čo by si niektorý chovateľ prial. Šváby sú oranžovo - hnedej farby a vyhovuje im rovnaká strava ako švábom argentínskym. Na správne rozmnožovanie však potrebujú vyššiu teplotu, približne 28 °C. Rozmnožujú sa aj bez toho, aby box získal pach kolónie. Samičky oplodnené ootéky vypúšťajú na dno boxu, prípadne ich zahrabávajú, takže je lepšie do boxu dať cca 1 cm rašeliny. Do boxu tiež umiestnime kartóny od vajec. Pri týchto šváboch by som sa veľmi neobával napadnutia muchami, ale zasieťkovanie je potrebné kvôli ich mrštnosti. Roztoče dokážu zničiť celé kolónie a preto je vhodné kvalitne odvetrávať chovné boxy tohto druhu. Tento druh švába páchne inak ako argentínske šváby, pach nie je taký výrazný, ale v nebezpečenstve šváby vypúšťajú zo zadočku lepkavú hmotu, ktorá typicky zapácha (gekončíkom to však nejako nevadí).