Začíname s chovom

Gekončík nočný, lat. Eublepharis macularius je malý plaz dorastajúci sa cca do 25 cm a môže žiť (pri správnej starostlivosti !!!) aj viac ako 20 rokov. Ide o zviera nenáročné na chov, ktoré znesie aj veľa chovateľských chýb a omylov (to sa však väčšinou odrazí na dĺžke jeho života). Aj keď sú mladé gekončíky veľmi rýchle a plaché, pričom tiež pri naľakaní začnú ,,kričať'', dospelé gekončíky sú (ak nie sú práve hladné alebo vystresované) pokojné a pomaly sa zvedavo pohybujú po teráriu, alebo z úkrytu sledujú okolie. Gekončíky by sme nemali zbytočne rušiť hlukom, otrasmi a podobnými vplyvmi, najmä počas dňa, keď gekončíky spia.

Gekončík v prírode

Kamenistá lúka, stredom vedie cesta na ktorej je džíp.

V prírode obýva gekončík nočný kamenisté polopúšte a púšte juhovýchodného Afganistanu, Pakistanu, severozápadnej Indie a niekoľko miest v Iráne. V týchto oblastiach môže teplota klesať až k 10°C, čo núti gekončíkov aby sa počas takýchto chladných období zahrabali a prečkali ich v polohibernácii. Počas tohto obdobia je pre gekončíky zdrojom živín ich chvost, v ktorom si počas roka vytvárajú tukové rezervy, ktoré v chladných mesiacoch spotrebúvajú. Aj keď by naše slovenské pomenovanie gekončíka mohlo viesť k tomu, že by sme ho označili za nočné zviera, nie je to celkom pravda. V prírode je najaktívnejší práve počas svitania a súmraku a vyslovene ,,nočné'' správanie môžeme u gekončíkov pozorovať najmä v zajatí. Gekončíky sú, podobne ako väčšina plazov, samotárske zvieratá a v prírode sa vo svojom teritóriu vyskytujú samé. Samce sú dokonca veľmi teritoriálne a nedovolia ostatným samcom narúšať ich vlastné teritórium. Živí sa hmyzom, pavúkmi a inými článkonožcami, výnimočne malými cicavcami, na ktoré narazí vo svojom teritóriu. Gekončíky sa tiež pravidelne zvliekajú, teda doslova ,,roztrhajú'' a zjedia starú kožu, ktorá pár hodín až dní predtým vybledne a začne na nich len tak visieť, vyzerá vtedy ako tenký papier. Dospelé gekončíky sa zvliekajú asi každých 4 - 6 týždňov, mláďatá častejšie.

Gekončík ako domáce zviera

Samička gekončíka Tarja, farebná forma RAPTOR, na ruke.

Pri chove gekončíka nočného v zajatí sa snažíme pokiaľ možno čo najlepšie simulovať podmienky, ktoré by mal v prírode. Musíme pri tom dbať na jeho prirodzené nároky na priestor, teplotu a vyváženú stravu. Dospelé gekončíky vážia nad 50g (samice) resp. 60g (samce) a dorastajú sa asi do 20 - 27 cm. Jeden gekončík by mal mať teda minimálne 40l terárium, ktoré však nebude zbytočne vysoké, pretože gekončík veľmi často nelozí. Ak chceme chovať v teráriu viac gekončíkov, pre každého ďalšieho by malo byť terárium cca o 18l väčšie, teda minimálne 58l pre pár, 76l pre 3 gekončíky a pod. POZOR !!! Nikdy nechováme v jednom teráriu 2 alebo viacej samcov naraz, dochádzalo by k bitkám, ktoré by mohli skončiť až smrťou gekončíka. Gekončík má taktiež nároky na teplotu prostredia. Keďže je plaz, nedokáže si sám vyrobiť telesné teplo, ale získava ho z okolia a práve preto musíme terárium vyhrievať. Gekončík potrebuje počas dňa teplotu až do 34°C pri zdroji tepla, v noci pokles asi na 22°C. Terárium nevyhrievame celé, ale len jednu stranu, aby sme dosiahli teplotný gradient a gekončík si mohol sám najlepšie vybrať tak teplé miesto, aké mu najviac vyhovuje. Gekončík taktiež potrebuje dostatok stravy, ktorú v zajatí tvoria hlavne šváby, cvrčky, múčne červy, sarančatá, lúčne koníky a iné dostupné druhy hmyzu, červov a lariev (zoophobas, vijačka vosková, ...). V chovoch sa pohlavia gekončíkov, resp. chovné skupiny označujú číslami, napríklad 1.0 je samec, 0.1 je samica, skupina 1.4 je skupina s jedným samcom a 4 samicami. Neurčené mláďatá sa označujú 0.0.1, potom môže mať aj chovná skupina 3 čísla.

Čo potrebujem pred tým, ako si kúpim gekončíka ?

Terárium pre gekončíka

Terárium, namiesto substrátu sú použité hnedé
                                                                               dlaždice, napravo je zadná stena terária s 
                                                                               kamennými teraskami, naľavo presklená časť, 
                                                                               plocha terária je zaplnená úkrytmi z rôzneho 
                                                                               materiálu a v jednom z nich, ktorý je z kokosového 
                                                                               orecha sa skrýva Tea a nad týmto úkrytom je 
                                                                               umiestnená výhrevná žiarovka, ktorá práve 
                                                                               svieti.

V prvom rade je potrebné si zadovážiť terárium, či už sklené, alebo z OSB dosiek. Terárium by malo poskytovať dostatok priestoru hlavne v spodnej časti, teda by malo mať také rozmery, aby nebolo priveľmi vysoké, ale skôr dlhé a široké. Odporúčaný objem pre jedného gekončíka je 40 litrov, pre každého ďalšieho v teráriu +18 litrov. Do terária je vhodné spraviť zadnú stenu (z polystyrénu, sieťky a klebru, alebo hocakého iného materiálu), na ktorej je najlepšie spraviť zopár terás, keby sa gekončík rozhodol ,,cestovať'', či sa vyhrievať bližšie pri zdroji tepla. Stenu upravíme klebrom (resp. murárskym lepidlom na obklady), ktorý zasypeme po nanesení pieskom alebo zmesou duvilaxu s pieskom. Klebrové steny sú samozrejme pevnejšie, ale sú taktiež hladšie. Duvilaxové sú naopak drsnejšie, pevné sú dostatočne, ale pomerne dosť z nich opadáva piesok.

Substrát do terária

Terárium, namiesto substrátu sú použité hnedé
                                                                               dlaždice, napravo je zadná stena terária s 
                                                                               kamennými teraskami, naľavo presklená časť, 
                                                                               plocha terária je zaplnená úkrytmi z rôzneho 
                                                                               materiálu a v jednom z nich, ktorý je zo sadry 
                                                                               orecha sa skrýva Tarja a nad týmto úkrytom je 
                                                                               umiestnená výhrevná žiarovka a na úkryte je 
                                                                                umiestnená sonda teplomera.

Podstatnou súčasťou vybavenia terária je substrát. Pre mladé gekončíky sa odporúča používať len kuchynské papierové utierky, prípadne žiadny substrát. Pri papieri sa ale môže stať, že sa im potrava ,,schová'' a gekončíky zostanú hladné. Dospelé gekončíky chovám na dlaždiciach a medzery medzi nimi som vyplnil pieskom. Takýto substrát je pomerne prirodzený pre gekončíka, pretože v prírode žije najmä na kamenistých polopúšťach. Dlaždice sú tiež veľmi jednoduché na údržbu a nestáva sa pri nich, že sa gekončík rozhodne najesť sa substrátu (čo môže spôsobiť až smrť gekončíka). Ostatné používané substráty sú piesok (neodporúčam), rašelina (môže byť aj miešaná s pieskom, prípadne dokonca vhodným substrátom do mačacích záchodov), koberce do terárii alebo sa môžu chovať na papieri. Mne sa však po zlých skúsenostiach, keď jedna samica pri love spolu s hmyzom jedla aj piesok, najviac osvedčili dlaždice.

Vykurovanie terária

Gekončík Timo sa vyhrieva na teplom úkryte z 
                                                                               umelého kameňa značky ExoTerra, nad ním je 
                                                                               terasa vyčnievajúca zo zadnej steny terária.

Gekončíky majú tiež svoje teplotné nároky. Ako už bolo spomenuté, počas dňa potrebujú pod zdrojom tepla teplotu až do 34°C, no v chladnejšej časti len cca 25°C. V noci môže teplota poklesnúť až na 22°C v celom teráriu, avšak je lepšie nechať aj cez noc zapnutý nejaký slabší zdroj tepla, napríklad výhrevnú podložku , ktorá bude udržovať lokálne vyššiu teplotu. Najvhodnejším spôsobom vyhrievania terária s gekončíkmi je vyhrievanie výhrevnou podložkou / fóliou / káblom pod teráriom a cez deň vyhrievanie aj pomocou žiarovky alebo keramickej výhrevnej lampy. Keďže gekončíky nemajú veľké nároky na svetlo, nie je potreba im kupovať drahé žiarovky s UVB, ale postačí im aj bežná, neúsporná žiarovka s dostatočným výkonom. Najvhodnejšie je si vyskúšať viacero typov žiaroviek, ja vykurujem 170l terárium 40W žiarovkou + výhrevnou podložkou. Je potrebné mať na pamäti, že je nežiadúce vyhrievať terárium nad 35°C a tiež vyhrievať celé terárium. Naopak, gekončík by mal mať možnosť sám si zvoliť také teplé miesto, ako potrebuje, preto vyhrievame len jednu stranu terária aby sa vytvoril teplotný gradient. Teplotu je možné ľahko regulovať termostatom. Počas letných mesiacov sa terárium vykuruje na danú teplotu až 12 hodín denne, na jar a na jeseň postupne menej a menej hodín, v zime sa dospelé gekončíky zimujú, vypínajú sa alebo sa výrazne stlmia (podľa teploty v miestnosti) všetky zdroje tepla. Mladé gekončíky do 1,5 roka nezimujeme !!!

Úkryty pre gekončíky

Samičky Tarja, Tea a Iris sú spolu prepletené 
                                                                                v otvorenom vlhkom úkryte, ktorý je vyrobený z 
                                                                                plastovej krabičky od zmrzliny, zvonka je 
                                                                                upravený vrstvou duvilaxu s pieskom.

Ďalšou podstatnou súčasťou terária sú úkryty. Gekončíky potrebujú veľa úkrytov, v teplých aj chladnejších častiach terária. Úkryty je možné kúpiť v každom obchode s potrebami pre zvieratá či na burze a naozaj je z čoho vyberať. Dokonca je možné si úkryty pre gekončíky ľahko vyrobiť napríklad z kokosových orechov. Do teplejšej časti terária sú vhodnejšie úkryty zo sadry, umelého alebo prírodného kameňa, keďže sa vyhrejú a gekončíky sa v nich rady ukrývajú. V chladnejšej časti je potrebné mať vlhký úkryt, v ktorom sa gekončíky budú zvliekať. Najvhodnejšie je takýto úkryt vyrobiť z malého plastového boxu s vekom (za 1€ v supermarkete, alebo dóza od zmrzliny a pod). Zvonka je najlepšie takýto úkryt zdrsniť, ja som ho olepil lepiacou páskou a zdrsnil vrstvou duvilaxu s pieskom, drží to až prekvapivo dobre. Dovnútra takéhoto úkrytu sa najviac hodí rašelina, prípadne vermikulit, perlit alebo papier. Každý z týchto substrátov je potrebné udržiavať vlhký. Gekončíky potrebujú naozaj dostatok úkrytov, to je až do 3ks na jedno zviera.

Potrava a vitamíny

Kolónia Švábov argentínskych, Blaptica dubia. 
                                                                                Šváby žijú v plastovom boxe, v ktorom sú kartóny 
                                                                                od vajec, ako potrava im slúžia piškóty a 
                                                                                jablká.

Poslednou neodmysliteľnou súčasťou života gekončíkov je prijímanie potravy a vitamínov. Gekončíky v zajatí kŕmime švábmi, cvrčkami, sarančatami, koníkmi, múčnymi červami, zoophobasmi, holíčatami myší ... Najviac sa mi však osvedčili šváby, najmä šváb argentínsky, Blaptica dubia. Nevýhodou týchto švábov je, že sa rady zahrabávajú, takže je lepšie naučiť gekončíky jesť z pinzety / ruky alebo z misky, do ktorej dáme šváby spolu s vitamínmi. Najbežnejšie sú však v obchodoch pre zvieratá dostupné cvrčky, ktoré sú však pomerne agresívne a ak sú hladné, môžu gekončíka aj uhryznúť, alebo dokonca zabiť !!! Preto by nemali neulovené cvrčky zostávať dlho v teráriu, je tiež dobré odtrhnúť im zadné nohy, aby neskákali a dali sa ľahšie uloviť. Rôzne druhy červov, ako sú zoophobasy Zoophobas morio či múčne červy Tenebrio molitor sú menej vhodné na kŕmenie a ja ich ponúkam len ako doplnkovú stravu. Maximálna veľkosť hmyzu, ktorým kŕmime gekončíka nemôže byť väčšia, ako je vzdialenosť medzi jeho očami. S väčšou potravou bude mať gekončík problémy a pravdepodobne ju ani nezje a bude ho zbytočne stresovať. V lete sú dobrým spestrením stravy pre gekončíky lúčne koníky, ktoré sa v dostatočnej veľkosti začínajú vyskytovať asi v júni. Pri ich chytaní je však potrebné ich poriadne prezrieť, či na sebe nemajú viditeľné parazity. Aj napriek tomu však hrozí nebezpečenstvo prenosu parazitov alebo otrávenia gekončíkov, preto by som odporučil chytať koníky len v blízkosti vodných zdrojov, respektíve v ochranných pásmach vodných zdrojov, kde sa nemôžu používať agresívne hnojivá a ani chemické postreky. Ak neviete, kde sa takéto oblasti nachádzajú, sčasti vám môžu pomôcť tieto mapy:

Mapa vodných zdrojov s výdatnosťou nad 5l/s, resp. 10l/s (2004) (SAŽP)

Mapa vodohospodársky chránených území, bledomodré sú spomínané ochranné pásma (VÚVH)

Kolónia Švábov turkistánskych, Shelfordella tartara. 
                                                                                Šváby žijú v plastovom boxe, v ktorom sú kartóny 
                                                                                od vajec, ako potrava im slúžia piškóty, ovsené vločky a 
                                                                                jablká.

Gekončíky nekŕmime našimi zelenými kobylkami (zákonom chránené), chrobákmi a ani žiadnym druhom modliviek (tie môžu gekončíkovi, alebo inému útočníkovi vypichnúť oči !!! Gekončíky môžu byť tiež obézne. Ich obezitu spoznáme podľa tukových vačkov, ktoré sa im vytvoria za prednými nohami. Bežne zmiznú po niekoľkodňovej diéte. Gekončíky kŕmime podľa zvyku, množstva potravy a aj veku. Mladé gekončíky by sme mali kŕmiť každý deň, dospelé podľa množstva potravy 2-7x za týždeň. Počas zimovania asi 1x za týždeň ľahšie stráviteľnou stravou (= NIE holíčatá). Holíčatami myší je vhodné kŕmiť len gravidné samice, aj to len občas (cca 1x za 2 týždne). Vitamíny sa podávajú gekončíkom vo forme prášku, v ktorom obalíme hmyz pred tým, ako ním nakŕmime gekončíka. V teráriu tiež nechávame misku s vitamínmi, aby si gekončíky samé dali koľko im chutí. Je najlepšie používať vitamíny pre hmyzožravé plazy, mláďatám a samiciam najmä počas gravidity zvýšiť množstvo vápnika v miske s vitamínmi. Gekončíky tiež potrebujú aj vodu, aj keď sa spočiatku zdá, že vôbec nepijú. Mne sa zatiaľ podarilo vidieť gekončíky piť asi len 3x, to však neznamená, že vodu nepotrebujú. Každý deň im preto meníme vodu za čistú.

Je pre mňa gekončík vhodné zviera ?

Na záver úvodnej časti chovu gekončíkov som pripojil pár otázok, ktoré by si mal zodpovedať každý nádejný budúci chovateľ gekončíkov. Ide o voľný preklad dotazníka z knihy Your Happy Healthy Pet - Leopard Gecko ktorú napísal Frank Indiviglio.

  1. Koľko miesta som schopný poskytnúť vyhradiť svojmu gekončíkovi ?
  2. Môžem si takéto zviera dovoliť ? (vrátane stravy, vybavenia, cien za elektriku, veterinár, ...)
  3. Ak plánujem mať viac ako jedného gekončíka, budem mať miesto a prostriedky na to, aby som ich v prípade potreby ubytoval samostatne ? (karanténa, vzájomná agresivita, ...)
  4. Nebude mi vadiť to, že budem musieť mať živý hmyz (šváby, cvrčky, ...) s ktorým budem kŕmiť gekončíka ?
  5. Budem schopný poskytnúť gekončíkovi dostatok pestrej a výživnej stravy a vitamínov ?
  6. Je v mojom okolí veterinár, ktorý sa venuje aj plazom ? (pri gekončíkoch ho s najväčšou pravdepodobnosťou nebude treba, ale pre istotu ...)
  7. Postará sa niekto o gekončíka keď nie som dlhšie doma ? (aj keď ako plaz znesie až mesiac bez starostlivosti, určite mu to nebude práve prospešné a gekončík by mal byť kŕmený aspoň 2x za týždeň ak je dospelý a práve sa nezimuje)
  8. Počítam s tým, že gekončík môže žiť aj viac ako 20 rokov ?
  9. Nie je salmonelóza obzvlášť nebezpečná pre niekoho v mojej domácnosti ? (gekončíky, ako veľa iných plazov môžu prenášať salmonelózu bez toho, aby ich nejako ovplyvnila alebo sa u nich prejavila, preto by takéto zvieratá nemali chovať ľudia so zníženou imunitou, respektíve by mali dodržiavať prísnejšie hygienické návyky)
  10. Bude gekončík v bezpečí pred inými zvieratami v domácnosti ? (psy, mačky, papagáje, ...)


Odchov gekončíkov

Každý chovateľ by mal pred tým, ako sa rozhodne chovať gekončíky, vedieť, čo najviac o ich povahe a potrebách. Keďže ide vo všeobecnosti o mierne plazy, väčšinou nebude potrebné gekončíka naháňať po teráriu, ak ho chceme odvážiť, alebo nebude agresívny. Väčšinou. Niektoré gekončíky sú totiž agresívne, buď už prirodzene (napríklad samice ktoré boli inkubované na príliš vysokú teplotu, takzvané ,,hot females'') alebo pre to, že im niečo vadí. Stresových faktorov, ktoré vadia gekončíkom je viacero, no medzi najčastejšie patrí otravovanie ich ľuďmi alebo zvieratami počas dňa, strach z iných zvierat v domácnosti, hlad, nízka teplota, vysoká teplota, zdravotné problémy, voda (v zmysle kúpania, samozrejme, že potrebujú misku s vodou na pitie a vlhký úkryt na zvliekanie / kladenie, ale kúpel vyslovene neznášajú, na rozdiel napríklad od Agamy bradatej), hluk či agresívna potrava (hladné cvrčky v teráriu útočia na gekončíka). Všetkým týmto faktorom je nutné sa vyhnúť v čo najväčšej miere.

Mimo základného vybavenia je potrebné pre chov gekončíkov tiež nejaké to doplnkové. Ide o:

  • - termostat (dá sa zohnať na EBAY od 8 €, na burze od 15 €)
  • - časový spínač (snáď každé elektro a aj supermarkety, cena od 4 €)
  • - váha (na váženie gekončíkov, zlatnícka alebo presná kuchynská, cena 4 € - 20 €)
  • - teplomer so sondou (prípadne aj s vlhkomerom, dajú sa zohnať už od pár €)
  • - podložka pod akvárium (alebo tenký polystyrén, zabraňuje výrazným teplotným únikom a mierny teplotné skoky)

Kúpa gekončíka

Mladý gekončík čerstvo po kúpe, farebná forma Super hypo 
                                                                               tangerine carrot tail, spí v prenosnom boxe. Je vidieť 
                                                                               chýbajúce články na prstoch kvôli zlému zvliekaniu 
                                                                               alebo súbojom s ostatnými samcami.

Kúpiť gekončíka nie je v súčasnosti žiadny veľký problém, keďže gekončíky je možné nájsť na každej teraristickej burze a aj v mnohých predajniach s potrebami pre zvieratá. Osobne však odporúčam brať mláďatá výhradne od chovateľa, ktorého odchovy si môžete overiť, stačí ak nájdete na internete jeho stránku, kde sa venuje chovu, fanstránku na facebooku, alebo len zmienky o ňom na fórach, ako napríklad teraristika.sk alebo tera.poradna.net. Na týchto stránkach nájdete aj mnoho informácii o chovoch od iných chovateľov, rovnako aj množstvo užitočných rád, stačí len vyhľadať vo fóre. Pri kúpe je potrebné dať si pozor na to, aby mláďa nebolo príliš vychudnuté, najmä chvost. Ten musí byť pri gekončíkovy vždy zaobbĺený, len veľmi mladé gekončíky ho mávajú pomerne chudý. Taktiež by nemal mať viditeľne ohnuté končatiny, znamená to, že mal v strave nedostatok vápnika a kosti sa začali ohýbať. Počiatočné fázy nedostatku vápnika sa dajú zastaviť podávaním dostatku vitamínov a minerálov, no pri pokročilejších fázach gekončík stráca schopnosť sa normálne pohybovať a takéto zviera je lepšie utratiť. Ďalej je potrebné dať si pozor na prsty, keďže gekončík pri zvliekaní v suchom úkryte môže mať problémy a nezvlečie si celú kožu z nôh. odumretá koža časom zabráni prúdeniu krvi do prsta a ten odpadne. Pre gekončíka to nie je veľmi veľká ujma, aj keď samozrejme sa mu lepšie žije s prstom. Predajca by vás na takéto zranenie gekončíka mal vopred upozorniť. Niekedy sa vám môže podariť, že natrafíte na gekončíka s regenerátom chvosta, to znamená, že ,,pustil'' svoj chvost a dorástol mu druhý. Ten však už nebýva taký pekný, ako pôvodný, býva hladší, kratší a mohutnejší, no ide skôr o vec krásy a gekončíkom to nijako nevadí. Gekončík by samozrejme pri kúpe mal byť zvedavý, nevyberáme vyslovene malé mláďatá, ktoré boli chované s o niečo väčšími gekončíkmi, pravdepodobne sú totiž podvýživené. Informácie o burzách, kde sa môžete osobne stretnúť s chovateľmi a tiež si kúpiť gekončíky, kŕmny hmyz alebo aj celé vybavené teráriá nájdete na stránkach akvatera.info a akvatera.sk.

Karanténa

Dva karanténne boxy s gekončíkmi. Každý karanténny 
                                                                                box je pre jedného gekončíka a sú v ňom: vlhký úkryt, 
                                                                                plastový úkryt z krabičky od zmrzliny, úkryt z 
                                                                                kokosového orecha, prírodný kameň na vyhrievanie a 
                                                                                miska s vodou. Súčasťou býva aj miska s vitamínmi 
                                                                                a minerálmi.

Kúpený gekončík by mal zostať minimálne 2 mesiace v karanténe, kde nebude v kontakte so žiadnymi inými gekončíkmi, ani sa nebudú medzi jednotlivými teráriami meniť domčeky či iné vnútorné vybavenie. Ideálne je kúpiť si plastový box (bežný v každom supermarkete), dať do neho zopár jednoduchých úkrytov (rolky z toaletného papiera, plastové dózy), na výhrev použiť výhrevný kábel alebo podložku a namiesto substrátu použiť papier alebo nepoužívať žiadny substrát. Do vlhkého úkrytu dávame toaletný papier alebo kuchynské utierky, ktoré musia byť navlhčené. Gekončíky takto odchovávame minimálne 2 mesiace, resp. pokým nedosiahnu veľkosť (hmotnosť) ostatných gekončíkov, ku ktorým tohto gekončíka chceme pridať do skupiny.

Chov viacerých gekončíkov

Tri samičky, Tarja, Tea a Iris sa zbiehajú na 
                                                                                jednej strane terária pred kŕmením. Tarja pomaly 
                                                                                lezie na nastavenú ruku a Iris ju nasleduje.

Gekončíky môžeme chovať aj v skupinách, ale je dôležité brať do úvahy niekoľko dôležitých faktov. V prvom rade musia mať gekončíky dostatok miesta a úkrytov (viac v častiach Terárium a Úkryty) a ďalej musíme brať ohľad aj na povahu gekončíkov. Samce sa v jednom teráriu neznesú a už počas dospievania sa u nich začnú prejavovať silné teritoriálne pudy, ktoré ich nútia za každú cenu bojovať o svoje teritórium s ostatnými samcami, čo by v konečnom dôsledku v teráriu viedlo pravdepodobne k úmrtiu alebo vážnym zraneniam samcov. Chovné skupinky gekončíkov preto tvorí samec a obvykle niekoľko samíc (veľmi často 1 samec a 3 samice, teda skupina 1.3), z toho dôvodu, že samce sú v období párenia pomerne aktívne a pri viacerých samiciach si samec rovnomerne rozloží svoje záujmy medzi ne. Ak chcete chovať len samotné samičky, tak sa s teritorálnosťou pravdepodobne nestretnete, no prípady, keď samica útočí na ostatné samice v teráriu tiež nie sú úplnou výnimkou. Dôležitým faktorom pri spoločnom chove je aj veľkosť tiež nie sú úplnou výnimkou. Dôležitým faktorom pri spoločnom chove je aj veľkosť gekončíkov. Chováme spolu len gekončíky rovnakej veľkosti (hmotnosti; +- pár gramov). Hmotnosť sa dá ľahko zistiť pomocou hocakej presnejšej kuchynskej, zlatníckej alebo inej váhy, ja som si kúpil zlatnícku váhu na EBAY-i a bez problémov funguje dodnes.


Zimovanie

Gekončík Timo sa váži na digitálnej váhe, 
                                                                                 tá ukazuje hmotnosť cez 62 gramov.

Gekončíky prirodzene v prírode zimujú niekedy aj pri teplotách cca 13°C. Preto, aby gekončíky zostali vitálne a žili dosť dlho (10, 20 alebo aj viac rokov), je potrebné ich zimovať a jv zajatí. Zimujeme pri izbovej teplote (20-22 °C) tak, že im postupne na jeseň začneme znižovať teplotu v teráriu (ideálne termostatom). Teplotu znižujeme 1 - 1,5 mesiaca, následne necháme gekončíky približne mesiac pri izbovej teplote a potom začíname opäť so zvyšovaním teploty a teda odzimovávaním. Počas zimovania budú gekončíky prijímať potravu pomenej (asi 1x za týždeň) no gekončíky aj tak pekne priberú a samičky pripravia sa na párenie.


Párenie

Gekončíky párime po skončení zimovania, keď je teplota v teráriu v teplejšej časti aspoň 25 °C. Osobne preferujem chov samca oddelene od samičiek, keďže nechcem, aby samček obletoval samičky počas celej sezóny. Po odzimovaní a dosiahnutí vhodných teplôt pridám samčeka k samičkám do terária, a ten, ak je pripravený na párenie, začne signalizovať svoj záujem trepaním chvosta (ak ním ,,ťuká'' o sklo, dokáže to byť celkom hlučné). Potom sa samček začne približovať k samičke a začne ju hrýzť do chvosta. Ak to samičke neprekáža, zostane len pokojne čakať, no ak nie je pripravená na párenie, pomerne agresívne ho odženie. Tvári sa pri tom, akoby ho chcela dohrýzť aj ona a samček pozná, že sa so samičkou teraz nespári a dá jej nejakú chvíľu pokoj. Ak samička nespraví nič, samček ju pomaly bude hrýzť po boku / chrbte až jej zostane zahryznutý do krku a pokúsi sa podsunúť svoj chvost pod samičku a spojiť jeden zo svojich hemipenisov s jej kloakou. Tento akt trvá len niekoľko sekúnd, potom samček samičku pustí a začne sa očisťovať, aby zabránil odstránil drobné nečistoty, ktoré mohli zostať na hemipenise. Ako už zrejme vyplynulo z predchádzajúceho textu, samček má 2 pohlavné orgány, hemipenisy, ľavý a pravý. Pre plazy všeobecne je to kvôli ich spôsobu párenia výhodné. Zaujímavosťou je, že častejšie používajú svoje pravé hemipenisy ako ľavé, no ak samček pri párení použil práve svoj pravý hemipenis a chystá sa znova páriť, pokúsi sa skôr použiť ľavý. Každý hemipenis totiž doručí spermie len zo svojej časti pohlavných orgánov, takže môže oplodniť 2 samičky maximálnym množstvom spermii aj pri páreniach nasledujúcich bezprostredne za sebou. Navyše, samičky sú schopné si vo svojom tele uchovať spermie aj počas celej sezóny a môžu teda znášať oplodnené vajíčka niekoľko mesiacov aj keď sa so samcom spárili len raz na začiatku sezóny. Približne o 2-5 týždňov po párení začnú samičky znášať prvé vajíčka a každých pár týždňov môžu znášku zopakovať.


Vajíčka

Vajíčka gekončíkov v podomácky vyrobenom inkubátore v miskách od 
                                                                   cvrčkov.

Samičky gekončíka nočného znášajú 1 až 2 vajíčka do kladiska. To by mal tvoriť vodotesný úkryt (ja používam malú plastovú dózu), v ktorom sú cca 4 cm rašeliny, ktorá musí byť mierne vlhká. V podstate sa takto dajú použiť aj vlhké úkryty, ale musí v nich byť dostatok rašeliny, pretože samička vajíčka zahrabáva a pri plytkej vrstve rašeliny ich môže doslova nalepiť na dno a bude problematické ich odlepiť bez poškodenia. Samičky preferujú úkryty v teplejšej časti, ja som mal teplotu v kladisku cca 26 - 29 °C. Vajíčka je najlepšie čo najskôr vybrať z kladiska, aby ich nepoškodili ostatné samičky pri kladení svojich vajíčok. Vajíčka inkubujeme v inkubátore, ktorý môže byť pre gekončíka pomerne jednoduchý, v mojom prípade ide o plastový box obalený polystyrénom (5 cm hrubým), vnútri na vrchnáku je výhrevný kábel napojený na termostat, ktorý má v inkubátore snímač teploty. Vnútri v inkubátore mám presieťkovanú misku s vodou kvôli udržiavaniu vlhkosti, zavretú 0,5 l plastovú fľašu s vodou kvôli minimalizácii teplotných výkyvov a misky s vajíčkami. Vajíčka samozrejme nenechávam v inkubátore len tak, sú v plastovej krabičke (používam plastovú krabičku od cvrčkov), ktorá má na vrchnáku spravených niekoľko dierok, aby v krabičke nekondenzovala voda. Vnútri používam ako inkubačný substrát vermikulit zmiešaný s vodou v pomere cca 1:0,8. Vermikulit je možné kúpiť snáď v každom lepšom obchode s potrebami pre zvieratá. do tohto substrátu vložím vajíčka pozdĺžne tak, aby bola polovica zahrabaná v substráte a polovica bola na vzduchu. Raz týždenne narosím substrát, aby sa udržiavala stála vlhkosť, v žiadnom prípade NEROSÍM VAJÍČKA !!! Teplota v inkubátore by mala byť nastavená v rozmedzí 27 - 32 °C, pričom pri teplotách 27 - 28 °C sa po cca 60 dňoch liahnu prevažne samičky a pri teplotách 31 - 32 °C sa po cca 45 dňoch liahnu prevažne samčeky. Pri nedodržaní správnej teploty dochádza k úmrtiu zárodku alebo k deformáciam. Môže sa stať, že vajíčko sa začne prepadať, vtedy má málo vlhkosti a substrát okolo neho môžeme jemne narosiť. Naopak ak začne plesnieť, vlahy má až moc, môžeme použiť jemnú vrstvu suchého substrátu na nasiaknutie vlhkosti a štetčekom jemne zotrieme pleseň z vajíčka.

Malé gekončíky

Mláďa pri liahnutí najprv vystrčí z vajíčka hlavu a postupne sa vytiahne von z vajíčka. Stáva sa, že vyliahnuté mláďa má cez bruško stále prichytenú časť vajíčka, takéto mláďa necháme v inkubátore ešte niekoľko hodín, nech si v pokoji oddýchne, naberie sily a odpadnú mu z bruška zvyšky vajíčka. Mladé gekončíky chováme v plastových boxoch alebo iných sterilných nádobách, ako úkryty sú najlepšie kelímky od jogurtov, margarínov, zmrzliny a pod. Osobne chovám mláďatá bez substrátu, len vo vlhkom úkryte mám mavlhčenú papierovú kuchynskú utierku. Samozrejmosťou sú miska s vodou a miska s vitamínmi. Gekončíkom 2x denne postrekujem vlhký úkryt, raz denne kŕmim obaleným hmyzom (moji najlepšie jedia večer / v noci), a pred kŕmením aj čistím celý box. S mláďatami treba zaochádzať opatrne, pretože sa ľahko vyplašia a môžu pustiť chvostík. Taktiež budú minimálne prvý týždeň ,,pískať" pri akomkoľvek kontakte s hocičím cudzím a taktiež na hocičo cudzie aj zaútočia (uhryznutie nieje ani cítiť :-D ). Pri dobrých podmienkach gekončíky pomerne rýchlo rastú, hlavne počas prvých týždňov. Ak je však niektoré mláďa v raste pomalšie, netreba sa báť, niektorým to len trvá dlhšie.

Farebné formy a genetika

Základná genetika farebných foriem gekončíka nočného

Samička gekončíka Tea vylezená na 
                                                                                 jednom domčeku, farebná forma je 
                                                                                 Mack snow, tekže má žlto-hnedý 
                                                                                 podklad a čierne bodky, veľmi sa 
                                                                                 podobá na formu Wild type.

Ako ste si už pravdepodobne mohli všimnúť, gekončíky sa v chovoch bežne vyskytujú v rôznych sfarbeniach. V prírode by sme ťažko hľadali takéto veľké rozdiely, ktoré by sme mohli označiť za rôzne farebné formy, no pri chove v zajatí sa cieleným párením vybraných jedincov vyselektovali gény, ktoré menia sfarbenie ich kože, očí, či dokonca ich veľkosť. Mnoho farebných mutácii sa však objavilo úplne náhodne a ďalej sa zvýrazňovali a upevňovali pri párení podobných / rovnakých jedincov. Gekončíky patria medzi najrozšírenejšie plazy chované v zajatí a chovajú sa už od 70. rokov 20. storočia, takže bolo doteraz objavených mnoho farebných foriem, ktorými sa budem zaoberať nižšie. Vo všeobecnosti gény, ktoré určujú sfarbenie a veľkosť gekončíkov môžeme rozdeliť na:

  • - dominantné
  • - recesívne
  • - co-dominantné
Samička gekončíka Dori vo vlhkom 
                                                                                 karanténnom úkryte, farebná forma je 
                                                                                 Mack Super snow, takže má biely 
                                                                                 podklad a čierne bodky a čierne oči 
                                                                                 bez viditeľnej kresby.

Dominantné gény sú pri spárení s gekončíkom s recesívnymi génmi vždy nadradené a viditeľne potláčajú recesívny gén, takýto gén je napríklad Hypo. Maximálne je možné dosiahnuť zmiešanie tohto génu s niektorým recesívnym alebo co-dominantným, čím môžu vzniknúť zaujímavé farebné kombinácie, napríklad Super Hypo het Tremper albino + Super Hypo het Tremper ablino = 50% Super Hypo het Tremper albino, 25% Super Hypo a 25% Super Hypo Tremper albino (=Sunglow). Ako ste mohli práve vidieť, niektoré darebné formy majú aj svoje super formy, ktoré vznikajú pri spárení 2 rovnakých jedincov, napr Hypo + Hypo = 75% Super Hypo a 25% Wild type. Co-dominantné gény sa prejavujú v kombinácii s recesívnymi úplne a pri kombinácii s dominantnými čiastočne, takže ich môžeme chápať ako prechodový stupeň medzi tymito typmi génov. Takéto gény sú Mack Snow alebo Giant. Každý z týchto génov môže byť ďalej homozigotný alebo heterozygotný. Homozygotný je vtedy, ak obsahuje iba alely rovnakého typu, to znamená že gekončík neprenáša žiadny iný gén okrem svojho viditeľného. Heterozygot naopak prenáša iný gén ako je viditeľný, takže gekončík vyzerá celkom rovnako ako homozygot, no prenáša genetické informácie recesívneho génu, ktorý sa neprejaví, až pokiaľ sa nespári s iným gekončíkom s rovnakým génom ako je prenášaný heterozygotný. Napríklad ak máme samca Blizzard (blizard je resesívny gén) het Tremper albino a spárime ho so samicou Blizzard bez het, dostaneme 50% mláďat Blizzard a 50% Blizzard het Tremper albino. Ak by sme však tohto samca spárili so samicou Tremper albino bez het, 50% mláďat by bolo Tremper ablino het Blizzard a 50% by bolo Wild type (prirodzené prírodné sfarbenie) het Blizzard, Tremper ablino. Pri genetike gekončíkov sa môžeme stretnúť aj s pojmom Line-bred (= výberový chov). Takéto gekončíky majú sfarbenie spôsobené párením jedincov s podobnými vlastnosťami, no zatiaľ sa ich vzhľad geneticky neprenáša na potomkov pri párení s gekončíkom z iného chovu s rozdielnym sfarbením.

Keďže farebných foriem je naozaj veľa, ľudia z Reptile Fusion si dali tú námahu aby ostatným chovateľom uľahčili orientáciu v genetike a výpočet možných potomkov ich chovancov a vytvorili Leopard gecko morph calculator. Po zadaní farebnej formy a heterozygotných génov gekončíkov tneto program vypočíta zastúpenie potomkov podľa genetiky. Treba si však dať pozor na zadávanie super foriem, ako napríklad Super hypo - zadá sa ako Hypo a gén nižšie zmeníte z Hypo na Hypo [2C], avšak vypočítané potomstvo bude stále označované ako Hypo, aj keď reálne budú aj Super Hypo !!!

Farebné formy gekončíka nočného

V súčasnosti je známych veľa farebných foriem gekončíka nočného, ktorých farba prechádza od bielej, cez žltú, oranžovú, červenú, ružovú, hnedú až po čiernu. V nasledujúcej časti sa pokúsim popísať väčšinu farebných foriem. Prevažne pôjde o informácie, ktoré môžete v anglickom jazyku nájsť rozpísané do väčších detailov spolu s obrázkami na stránke leopard gecko wiki:
Úvodná stránka wikipédie gekončíkov.

Aberrant

Táto farebná forma sa málo používa a ide skôr o úpravu vzoru sfarbenia najmä mladých gekončíkov. Najčastejšie býva tento gén viditeľný pri Mack snow a Normal gekončíkoch. Základný pásikový vzor mladých gekončíkov je pri Aberrantoch rozrušený a tým pádom výrazne nepravidelný. Rozdiel medzi Aberrant a Jungle sfarbením je ten, že Aberant má ,,rozbitý'' vzor len na tele alebo chvoste, Jungle má takto nezvyčajný vzor aj na tele a aj na chvoste. Najobvyklejším spôsobom, akým sa prejaví tento gén, je vytvorenie krúžku na chrbte gekončíka. Táto farebná mutácia je pravdepodobne co-dominantná.

Abyssinian

Táto farebná forma má červené žilky v oku, inak môže mať na tele ľubovoľné sfarbenie s výnimkou čiernej. Túto mutáciu objavil Ron Tremper ako vedľajší produkt pri práci s RAPTOR a Eclipse gekončíkmi v roku 2005.

APTOR

APTOR je farebná forma, ktorá vzniká kombináciou iných farebných foriem. Ide o Tremper albino a Patternless (obe recesívne), ktoré sú obohatené o oranžovú farbu výberového chovu. Po prvýkrát ich objavil Ron Tremper v roku 2004. Táto farebná mutácia je recesívna.

Aurora

Aurora vznikla taktiež kombináciou génov, v tomto prípade Bell albino a White and Yellow. Gekončík vyzerá ako Bell albino so silným vplyvom dominantného sfarbenia White and Yellow. Prvé krížiace pokusy ktoré viedli k vytvoreniu tejto farebnej formy sú z roku 2008 a vytvorili ich chovatelia v Prohorchik reptiles.

Aurora RADAR

Túto farebnú formu vytvorili v Prohorchik reptiles krížením jedincov Aurora het RADAR. Od Aurory sa odlišujú predovšetkým červenými očami.

Baldy

Gekončík s označením Baldy je Super hypo bez hocakých vzorov na hlave. Po prvýkrát túto mutáciu objavil Gourmet Rodent. S najväčšiou pravdepodobnosťou ide o gén z výberového chovu.

Banana Blizzard

Táto farebná forma vzniká kombináciou 2 recesívnych génov - Blizzard, Murphy patternless. Vizuálne ide o Blizzarda, ktorý má odtiene žltej prevzaté z Murphy patternless. Odlíšiť takéhoto gekončíka od Blizzarda alebo Murphy patternless je pomerne náročné a je potrebné ho nechať spáriť s oboma farebnými formami, aby sa na 100% potvrdila jeho genetika.

Bell albino (Florida albino)

Tiež niekedy nazývaný aj Florida albino je najnovšia objavená forma albina pri gekončíkoch, ktorú objavil Mark Bell. Najjednoduchšie je ich identifikovať podľa ich bledo ružových očí. Vzory na tele sú hnedé a gekončíky s touto farebnou formou môžu prejaviť aj sfarbenie formy Lavender. Ide o recesívny gén.

Black hole

Ide o kombináciu dominantného Enigma génu, co-dominantného Mack snow a recesívneho Eclipse génu. Prvýkrát túto farebnú formu vyšľachtili chovatelia v A&M Geckos v roku 2007. Táto farebná forma má čierne oči a farba sa tiež obmedzuje na čierno - bielu, ale vzory sa kvôli vplyvu enigmy výrazne líšia.

Black pearl

V súčasnosti sa ešte len pracuje na vytvorení a rozšírení tejto farebnej formy. Ide o kríženie gekončíkov odchytených v roku 2006 vo voľnej prírode s cieľom dosiahnuť čo najtmavšie, respektíve čierne sfarbenie tela. Prvé gekončíky tejto farebnej formy sa predávali za 3000 USD za kus.

Black velvet

Ide o podobnú formu ako Black pearl, pôvodné gekončíky boli tiež odchytené v prírode a cieľom je vytvoriť čo najtmavšie gekončíky.

Blazing Blizzard

Ide o kombináciu formy Blizzard a jedného z 3 známych druhov albina. Výsledný gekončík bude mať žltšie sfarbenie ako Blizzard a oči budú vyzerať ako oči toho druhu albina, ktorý bol použitý.

Blizzard

Na obrázku sú tri gekončíky, každý inej farby.
                                                                                 Naľavo je biely gekončík je to farebná 
                                                                                 forma Blizzard. V strede je žltý gekončík s 
                                                                                 ružovo - hnedou kresbou a bordovými očami, forma RAPTOR.
                                                                                 Napravo je gekončík so žltohnedým podkladom a 
                                                                                 čiernymi bodkami, je to forma Mack snow.

Túto formu objavil Jay Villa z Prehistoric Pets v roku 1995. Ide o recesívny gén, malé gekončíky sú bez vzorov a ich farba je v rozmedzí od bielej, cez žltú až po fialové odtiene. Blizzardi, ktorí si aj v dospelosti udržia tmavšie farebné tóny sa niekedy predávajú ako Midnight Blizzard. Pri Blizzardoch sa tiež ľubovoľne môže objaviť mutácia očí Snake eyes alebo Eclipse eyes.

Bold stripe

Ide o gekončíky, ktorých vzor neprechádza z jednej strany tela na druhú (pásy zľava doprava), ale vzor je ťahaný v páse od hlavy po chvost. Táto farebná forma sa považuje za neúplnú recesívnu, to znamená, že sa väčšinou chová recesívne, ale veľkú úlohu tu zohráva aj pokrvná línia gekončíkov (= výberový chov).

Carrot head

Ide o sfarbenie výberového chovu, gekončíky s touto farebnou formou majú na hlave oranžovo sfarbené vzory. Prvýkrát túto farebnú formu objavil Ron Tremper v roku 2002.

Carrot tail

Podobne ako pri Carrot head, aj pri tejto forme ide o oranžové sfarbenie, no tentokrát na chvoste gekončíka. Gekončík sa považuje za Carrot tail, ak má aspoň 15% chvosta sfarbeného do oranžova. Ide o sfarbenie z výberového chovu.

Creamsicle

Ide o formu, ktorú prvýkrát objavili chovatelia v JMG Reptile. Po genetickej stránke ide o Super Hypo Tangerine Carrot tail Mack snow. V ideálnom prípade by malo ísť o gekončíka s bielym telom a žltými alebo oranžovými škvrnami.

Diablo blanco

Ide o kombináciu 4 refesívnych génov, Blizzard, Tremper albino, Tremper eclipse a Patternless stripe, ktorú objavil Ron Tremper v roku 2006. Vizuálne ide o bieleho gekončíka s červenými očami.

Dreamsickle

Ide o kombináciu génu Enigma a farebných foriem RAPTOR a Mack snow. Prvého známeho Dreamsickle gekončíka vyšľachtili v roku 2008 chovatelia z A&M Geckos spolu s farebnými formami Nova a Super Nova.

Eclipse

Ide o gén, ktorý odstraňuje kresbu oka (= oko akoby bez zreničky). Bežne sa vyskytujú pri farebných formách Blizzard, Mack Super snow a Tremper Eclipse.

Ember

Ide o kombinačné sfarbenie, ktoré prvýkrát vytvoril Garrick Demeyer z Crestedgecko v roku 2007. Je to kombinácia génov Murphy patternless, Tremper albino, Tremper Eclipse a Patternless Stripe. Takýto gekončík je celý žltý s červenými očami bez kresby.

Emerald (Emerine)

Ide o mutáciu, ktorú objavil Ron Tremper v roku 2004. Tieto gekončíky sú typické slabými odtieňmi zelenej farby.

Enigma

Tento gén objavil Mark Bell v roku 2006 ako náhodnú mutáciu, ktorá sa objavila v jeho chove. Ide o dominantný gén. Malé gekončíky majú namiesto farebných pásov škvrny a ich chvosty sú takmer úplne biele. S pribúdajúcim vekom sa ich kresba stále mení. Pri Enigmách však veľmi často dochádza k mentálnym poruchám, napríklad pretáčanie na chrbát, naháňanie svojho chvosta, respektíve chodenie do kruhu, neschopnosť loviť a podobne.

Gem snow

Ide o typ génu snow, ktorý bol objavený Jimom Hollerom z Reptilian Gems. Liahnu sa ako biele gekončíky s čiernymi pruhmi, ktoré sa postupne rozpadnú.

Ghost (Hypo Ghost)

Táto farebná forma je typická extrémne slabým sfarbením. Pravé sfarbenie tejto formy sa prejaví keď dosiahnu približne 12 - 15 cm. Prvé Ghost gekončíky sa objavili v chovoch farebných foriem Hypo, no v súčasnosti je veľmi ťažké zohnať gekončíky tejto formy.

Giant

Ide o co-dominantnú formu, ktorú objavil v roku 2000 Ron Tremper. Pri tejto forme poznáme tri fázy: Normal, Giant a Super Giant. Pri Normaloch sa tento gén neprejavuje vôbec, Giant je heterozygotná forma génu a Super Giant homozygotná forma. Gekončíky s týmto génom bývajú omnoho väčšie ako gekončíky normálnej veľkosti. Najväčší gekončík s týmto génom a aj najväčší gekončík nočný vôbec bol Moose s hmotnosťou 156 gramov.

Hybino

Je to kombinácia Super Hypo a jedného z 3 známych albino génov. Typické je žlté sfarbenie tela (prípadne žlto-oranžové) a oči majú farbu podľa génu albina.

Hyper melanistic

Ide o gekončíky s oveľa tmavšou pigmentáciou (melanínom) ako je pri gekončíkoch bežné. Tieto gekončíky však nie sú úplne čierne. Typickými Hyper melanistic formami, respektíve formami, ktoré vychádzajú a boli odchovávané z tohto génu sú Black velvet a Black pearl.

Hypo (Hypomelanistic)

Na obrázku je oranžovo - žltý gekončík s 
                                                                                  výraznejším oranžovým chvostom, na ktorom má 
                                                                                  bodky tmavohnedej až čiernej farby. Ide o farebnú 
                                                                                  formu Super Hypo Tangerine Carrot Tail.

Ide v podstate o opak Hyper melanistic génu, Hypo gekončíky majú čo najmenej čiernych bodiek, s výnimkou chvosta a hlavy by ich nemali mať viac ako 10.

Jungle

Ide o gekončíka, ktorý má nepravidelnú kresbu po tele. Prvýkrát bol takýto gekončík vyšľachtený Ronom Tremperom v roku 1991.

Lavender

Ide o gekončíka rôznej farebnej formy, ktorý má aj levanduľové, to je slabo fialové sfarbenie na tele. V súčasnosti sa tento gén považuje za gén z výberového chovu, no keďže väčšina gekončíkov s týmto sfarbením v dospelosti stráca fialové sfarbenie, je pomerne ťažké toto sfarbenie ďalej rozširovať a skúmať. Často sa toto sfarbenie prejavuje pri gekončíkoch formy Mack snow.

Line bred snow

Ide o gekončíka, ktorý vyzerá ako Mack (Super) snow, no jeho farba nebola dosiahnutá párením gekončíkov so Snow génom, ale výberovým chovom rôznych gekončíkov.

Mack snow

Farebná forma objavená Johnom a Amy Mack z Reptiles by Mack. Mladé gekončíky sú biele s čiernou kresbou, počas dospievania postupne naberajú žltý až žltohnedý pigment. Párením Mack snow navzájom dostávame formu Super snow.

Mack snow Fasciolatus

Ide o kombináciu Super snow s Line bred snow (resp. E. m. fasciolatus). Gekončíky sú robustnejšie a rastú rýchlejšie ako bežné Mack snow gekončíky.

Melanistic

Je to teoretická farebná forma, ktorá zatiaľ nebola dosiahnutá. Takéto gekončíky by mali byť úplne čierne. Najbližšie pokusy na dosiahnutie takéhoto gekončíka sú Black velvet a Black pearl.

Murphy patternless

Pôvodne vyšľachtený Patom Murphym v roku 1991, ide o gekončíka bez vzoru. Dospelé jedince majú slabožltú farbu s možnými tmavomodrými odtieňmi. Veľmi sa podobajú na farebnú formu Blizzard

Normal (Wild type)

Ide o prirodzene prírodne sfarbeného gekončíka. Telo je sfarbené dožlta s veľkým množstvom tmavých škvŕn.

Nova

Nova je kombinácia génu Enigma a farebnej formy RAPTOR. Prvýkrát bola táto forma predstavená v roku 2007 chovateľmi z A&M Geckos. Pri zapojení Farebnej formy Super snow vzniká farebná forma Super Nova.

Paradox

Ide o gekončíka s nezvyčajným vzorom vzhľadom k jeho genetike - napríklad čierna bodka na tele pri albinach, vzory na gekončíkoch formy Paternless a pod. Objavuje sa ľubovoľne v chovoch.

Pastel (Mack Pastel)

Táto forma sa objavila ako vedľajší produkt pri Mack snow. Mladé pastel gekončíky majú biely farebný podklad na hlave a chvoste, žltý na tele. Celým telom prechádzajú zo strany na stranu pásy ružovkastej farby. Podľa všetkého ide o dominantný gén.

Patternless

Ide o gekončíky, ktoré nemajú žiadne alebo majú len veľmi málo vzorov po tele. Pri mladých gekončíkoch sa nejaké vzory ešte môžu objaviť, no počas dospievania ich stratia.

Patternless stripe

Podobne ako pri Patternless, tieto gekončíky nemajú po tele vzory, s výnimkou pásu, ktorý prechádza od hlavy k chvostu.

Phantom

V podstate ide o Sunglow TUG snow gekončíka. Podobajú sa na gekončíky formy Snowglow alebo Creamsicle, ale farebné odtiene sú skôr v rozmedzí farebného rozpätia formy Lavender s nádychom ružovej, žltej alebo oranžovej.

RADAR (RADAR Bell)

RADAR je v podstate RAPTOR s tým rozdielom, že namiesto Tremper albino bol na jeho vytvorenie použitý gekončík formy Bell albino.

Rainwater albino (Las Vegas ablino)

Toto sfarbenie ogjavil Tim Rainwater v roku 1998. V porovnaní s ostatnými 2 druhmi albina sú tieto sfarbené viac doružova a celkovo bledšie, oči však majú zo všetkých albino gekončíkov najtmavšie.

RAPTOR

RAPTOR je skratka z anglického Red-eye Albino Patternless Tremper Orange. Ide teda o kombináciu foriem Eclipse, Patternless stripe a Tremper albino.

Reverse Stripe

Na obrázku je gekončík formy Mack snow vo vlhkom 
                                                                                 úkryte tesne pred zvliekaním. Je celý bielej farby a 
                                                                                 len slabo mu presvitajú čierne bodky a odtiene iných 
                                                                                 farieb novej kože.

Gekončík Reverse stripe je typický vzorom v tvare pásu od hlavy, kde môže vzor vytvárať ,,golier'', ktorý prechádza až po koniec chvosta.

Super Hypo Tangerine

Jedná sa o super formu Hypo gekončíka s výraznejším oranžovým sfarbením.

Super Hypo Tangerine Carrot Tail (SHTCT)

Ide o super formu Hypo gekončíka s výraznejším oranžovým sfarbením, bez vzorov na tele a aspoň 15% chvosta je sfarbeného do oranžova.

Snake Eyes

Je to pozostatok formy Eclipse, bežne sa vyskytuje pri formách Blizzard a Tremper Eclipse. Takéto gekončíky majú jedno alebo obidve oči čiastočne normálne (= s kresbou) a čiastočne bez kresby, kresba je teda rozbitá ale stále v oku viditeľná. Pri predaji sa niekedy udáva približné percentuálne zastúpenie oka bez kresby, napríklad 75% Snake Eye.

Snowglow

Ide o kombináciu Mack snow, SHTCT a jedného z 3 albino génov. Gekončík by mal byť biely s nádychom žltej a oranžovej farby.

Stealth

Jedná sa o kombináciu sfarbení RADAR a Mack snow, po genetickej stránke je to teda Eclipse Bell albino Mack snow s vplyvom Patternless.

Stripe

Podobne ako pri Reverse Stripe, ale línie kresby sú ucelenejšie a málokedy prechádzajú z tela až na chvost.

Sunglow

Táto forma je vlastne SHTCT albino, pričom na použitom albino géne nezáleží. Niektoré Hybino gekončíky sú tiež označované za Sunglow. Vyzerajú ako SHTCT bez vzorov a oči majú farbu podľa použitého albina.

Super Hypo

Superforma farebnej formy Hypo, gekončíky na tele nemajú škvrny a sú sfarbené do žlta. Pri mnohých gekončíkoch tejto formy zmiznú škvrny na tele až v dospelosti.

Super Nova

Ide o kombináciu génov Enigma, Super snow a RAPTOR. Gekončík je biely so vzorom ovplyvneným Super snow albino Enigma (= hnedé bodky na bielom podklade).

Super RAPTOR

Vzniká vkrížením farebnej formy Super snow do farebnej formy RAPTOR. Gekončík vyzerá rovnako ako Diablo blanco, takže je potrebné poznať jeho rodičov kvôli ďalšiemu páreniu.

Super snow

Superforma sfarbenia Mack snow. Vznikajú pri párení Mack snow s Mack snow, ale tiež Mack snow s Gem snow, Mack snow s TUG snow a aj Mack snow s Line-bred snow.

Super snow albino

Vzniká spojením farebnej formy Super snow s jedným z 3 známych albino génov. Gekončík vyzerá ako Super snow, ale namiesto čiernych bodiek má ružové až hnedé, v závislosti od použitého albina.

Super Stealth

Ide o kombináciu sfarbení RADAR a Super snow.

Tangerine

Gekončíky s označením Tangerine majú na tele odtiene oranžovej farby. Najčastejšie sa vyskytujú ako SHTCT(B), SHT a niekedy sa môžu objaviť aj pri albinách.

Tangerine Tornado

Ide o líniu Tangerine, ktorá má oveľa výraznejšie červené sfarbenie. Túto líniu vyšľachtil Craig Steward z The Urban Gecko.

Tremper albino (Texas albino)

Je to najstaršia vetva zo všetkých známych albino génov, ktorú objavil v roku 1996 Ron Tremper. Farebné spektrum týchto gekončíkov prechádza z tmavohnedej až po bledožltú, oranžovú a ružovú. Oči sú zvyčajne striebristej farby s červenými žilkami.

TUG snow

Celým menom The Urban Gecko snow, bol vyšľachtený Craigom Stewartom z The Urban Gecko slektívnym párením gekončíkov odchytených v prírode. Ide o (co-)dominantný gén.

Typhoon

Ide o RAPTOR-a, ktorý má namiesto génu Tremper albino gén Rainwater albino.

White and Yellow

Táto farebná forma sa objavila prvýkrát v roku 1996 u Sergeya a Raise Prohorchikových z Prohorchik Reptiles. Ide o dominantný gén, ktorý spôsobuje sfarbenie podobné ako majú gekončíky foriem Hypo a Super Hypo pri mláďatách a dospelé jedince vyzerajú podobne ako Enigmy.

Choroby a zdravotné problémy

V tejto časti sa pokúsim popísať najčastejšie zdravotné problémy, choroby, prípadne zranenia spojené s gekončíkmi. Je veľmi vhodné nájsť si vo svojom okolí nejakého veterinára, ktorý sa zaoberá aj plazmi, u ktorého môžete svojho gekončíka liečiť. Nápomocou môže byť aj kniha od Zdenka Knotka - Nemoci plazů.

Choroby gekončíkov

Cryptosporidie

Na smrť vychudnutý gekončík.

Ide o infokciu baktériou Cryptosporidium varanae. Gekončík neobvykle vychudne, stráca chuť do jedla, zvracia, môže mať hnačky, je plachší a zdržiava sa hlavne v chladnejšej časti terária. Pre človeka je táto baktéria neškodná, no veľmi dobre sa číri medzi gekončíkmi. Ako čiastočná prevencia proti tejto baktérii je udržiavanie čistoty v teráriu a dostatok vitamínu A v strave. Prítomnosť tejto baktérie sa bežne zisťuje z vlhkej vzorky trusu (ideálne viacej vzoriek), bližšie informácie vie v tomto prípade podať veterinár. Gekončík s touto baktériou by mal byť oddelený od zdravých gekončíkov, pri manipulácii s ním by sa mala dodržiavať prísna hygiena, aby sme nenakazili iné gekončíky. Ak sa gekončík niekedy nakazí, s najväčšou pravdepodobnosťou sa už nikdy nezbaví tejto baktérie a liečba spolu so správnou starostlivosťou ho len udrží pri živote bez trápenia.

Krivica

Gekončík s neprirodzene skútenými kosťami.

V angličtine sa táto ,,choroba'' nazýva Metabolic Bone Disease - MBD. Ide však skôr o zdravotný problém spôsobený nedostatkom vitamínov a minerálov v strave, v tomto prípade predovšetkým vápnika a v menšej miere vitamínu D3. Pri nedostatku týchto zložiek dochádza k slabnutiu kostí gekončíka (ale aj iných plazov), pretože sa do nich nedostáva dostatok vápnika. O to, aby sa vápnik usádzal v kostiach sa stará spomínaný vitamín D3, no gekončíky ako nočné plazy ho nepotrebujú až v takej veľkej miere ako denné plazy. Po zoslabnutí kostí dochádza k ich ohýbaniu a trvalej deformácii. Veľmi ranné štádiá sa dajú ešte odchytiť a stabilizovať, pričom takýto gekončík vie ďalej na 99% normálne žiť. Pri pokročilejších štádiách, ako je napríklad to na obrázku, je lepšie gekončíka utratiť. Gekončíky často nedostatok vápnika riešia jedením substrátu, najmä ak ide o piesok, čo vedie k ďalším zdravotným problémom - zápche a ,,upchaniu'' gekončíka pevnými časticami, čo len zhoršuje jeho stav.

Zdravotné problémy gekončíkov

Zápcha

Gekončík s neprirodzene veľkým bruchom pravdepodobne plným substrátu.

K zápche dochádza najčastejšie vtedy, keď gekončík požerie substrát, ktorý sa nevylúči z jeho tela. Ide najmä o piesok a drobné kamienky. Gekončíky ich môžu jesť, ak majú nedostatok vápnika vo svojej strave, alebo sa im dostáva do tela pri nešikovnom love, keď spolu s potravou zjedia aj nejaký ten substrát. Práve z tohto dôvodu ani neodporúčam žiadny substrát takéhoto typu, zo sypkých substrátov je použiteľná len rašelina alebo jej zmes so substrátom pre mačky (niektorí chovatelia takýto mix odporúčajú na svojich stránkach alebo fórach, ja ho však nemám vyskúšaný). Aby sa predišlo takýmto problémom, odporúčam používať namiesto substrátu dlaždice / kamene, ktoré uložíme v teráriu a pieskom alebo iným substrátom zasypeme len medzery, alebo použijeme kuchynské papierové utierky čo dokonca chováme gekončíky bez substrátu (napr v karanténnych boxoch). Počiatočné štádiá zápchy spoznáme podľa toho, že gekončík nechce jesť, chudne, ale má stále nafúknuté brucho. V počiatočných štádiách môžeme skúsiť gekončíkovi pomôcť sami, ak mu zo striekačky podáme malé množstvo jedlého kuchynského rastlinného oleja (napr olivový), prípadne v takomto oleji namočený hmyz (gekončíka nasilu nakŕmime ručne). Gekončík pravdepodobne len veľmi nerád sám otvorí ústa, takže bude potrebné mu ich otvoriť menším trikom.

Pri hladkaní / škrabkaní gekončíka medzi kútikom úst a okom často sám otvorí ústa a vtedy mu do úst kvapneme olej alebo dáme potravu (osobne odporúčam potravu v oleji podávať až po tom, čo gekončík dostal 1-2 kvapky oleja a vykonal potrebu, len tak na dočistenie). Niektorí chovatelia pri zápche odporúčajú aj krátky (5-15 min) kúpeľ vo vlažnej vode, a zvýšenie teploty v teráriu. Je pravda, že zvýšenie teploty v teráriu zrýchli metabolizmus gekončíkov, ale bežne som nezažil, aby mali gekončíky problémy so zápchou, ak nepojedli substrát, a to aj v prípadoch, keď zimovali cca pri 21 - 22 °C. Kúpeľ veľmi neodporúčam, keďže gekončík má pomerne jemnú pokožku, ktorá sa môže rýchlo rozmočiť a poškodiť. Pri zápche drsným substrátom (napríklad piesok) môže podľa slov môjho veterinára dôjsť k zhrubnutiu tráviaceho traktu (čriev) v dôsledku ich podráždenia.

Nechuť do jedla

Pri gekončíkch sa môže tiež vyskytnúť nechuť do jedla. Gekončík nereaguje na podávanú potravu, chudne. V prvom rade odporúčam skontrolovať teplotu v teráriu, pretože pri nižšej teplote sa gekončíkovi spomalí metabolizmus a potravu obmedzí alebo neprijíma vôbec. Ak problémy pretrvajú a nepozorujeme znaky zápchy, tak podľa vyššie uvedeného návodu s videom nakŕmime gekončíka nasilu. Ak gekončík nemá nejakého parazita, respektíve iné zdravotné problémy, po 1 až 2 rozkŕmeniach by mal začať jesť sám.

Problémy so zvliekaním

Gekončík so zvlečenou hlavou, ale s nezvlečeným zbytkom tela, koža je suchá a veľmi ľahko sa trhá.

Ak gekončík nemá vhodný vlhký úkryt v teráriu, v ktorom by sa mohol zvliekať, alebo ak sa z neznámych príčin rozhodne zvliekať niekde inde ako vo vlhkom úkryte, môže sa stať, že koža vyschne a potom sa nedá ľahko zvliecť, ale sa trhá. Gekončík si potom nevie zvliecť niektoré časti tela, najčastejšie nohy, očné viečka alebo ušné otvory. Ak spozorujeme takýto kus kože na gekončíkovi, opatrne ju navlhčíme ideálne vatovou tyčinkou na čistenie uší a pokúsime sa pomaly kožu zvliecť. Ak sa gekončíkovi nepodarí zvliecť si očné viečka, najmä vnútorné časti, gekončík môže prísť o zrak. Spoznáme to podľa žmúrenia, prípadne môžeme vidieť kúsok kože v oku. Môžeme sa pokúsiť vybrať kožu tak, že gekončíkovi navlhčime oko, ten si ho sám bude oblizovať a pravdepodobne sa mu podarí vybrať jazykom aj kožu. Ak sa mu to nepodarí, môžeme veľmi opatrne pomocou vatovej tyčinky na čistenie uší tento kúsok kože oddeliť od viečka a znova navlhčiť oko, aby sa koža vyplavila. Pokiaľ si netrúfate na takýto zákrok, alebo pokiaľ má gekončík stále kúsok kože v oku, vyhľadáme pomoc veterinára. V prípade, že sa nepodarí stiahnuť kožu z prsta, alebo takúto nezvlečenú kožu prehliadneme, nie je treba panikáriť. Gekončík síce príde o prst, ale oveľa vážnejšie je, ak koža zostane na inej časti tela (tvár, kloaka, ...). Gekončík bude bez problémov žiť aj bez článku na prste / prstoch.

Strata a regenerácia chvosta

Fotka gekončíka zozadu, bez chvosta. Miesto, kde mal gekončík chvost je mierne skrvavené a 
                                      špeciálne svaly, ktoré vytvárajú akoby hviezdu, sa starajú o to, aby gekončík stratil čo 
                                      najmenej krvi.

Rovnako ako pri mnohých iných druhov plazov, tak aj gekončíky sú schopné v prípade ohrozenia doslova ,,pustiť'' svoj chvost. V prírode ide o mechanizmus, ktorý pomáha gekončíkom prežiť, pokiaľ ich napadne predátor. Gekončík pustí chvost, ktorý sa ešte nejakú dobu hýbe a láka predátora zatiaľ čo sa gekončík schová do bezpečia. Gekončíkom stratený chvost dorastie do plnej sily približne za 2 mesiace, no už nikdy nebude mať tvar ako pôvodný chvost - bude kratší, guľatejší a nebude vrúbkovaný. Taktiež sa môže mierne zmeniť, respektíve skresliť sfarbenie na ňom.

Prolaps

Po česky výhřez, ide o problém s kloakou, ktorý sa vyskytuje častejšie u samcov. Môže ísť o prolaps kloaky alebo pri samcoch hemipenisu. V podstate ide o to, že sa pri vykonávaní potreby gekončíkovi vysunul z tela aj koniec tráviacej sústavy a neschoval sa naspäť. Pri hemipenise ide o jeho neschovanie po párení. Gekončík sa pokúsi sám si pomôcť oblizovaním postihnutého miesta (tým ho čistí od nečistôt a tiež sa snaží o to, aby sa vyčnievajúce časti tela schovali). Niektorí chovatelia odporúčali natrieť takto postihnuté miesto cukrovou vodou, čo by malo gekončíka ešte viac lákať k oblizovaniu, no ja som nejaký rozdiel nepozoroval. Gekončíka s takýmito zdravotnými problémami tiež umiestnime do čistého boxu aby nedošlo k znečisteniu a infekcii. Ak sa gekončíkovi nepodarí do pár hodín dostať sa z tohto stavu, vyhľadáme pomoc veterinára, bežne ide o zákrok na 1 minútu, pokiaľ nedošlo k poraneniu. Mňa veterinár ubezpečil, že pokiaľ takéto ťažkosti s gekončíkom nezostanú nepovšimnuté a gekončík je premiestnený do sterilného boxu, tak sa (s trochou pomoci) z toho dostane. Môžem mu pri tom tiež pomôcť zápalkou, ktorou opatrne vtlačím dovnútra kloaku, avšak odporúčam to len skúsenejším chovateľom, ktorí videli ako sa robí takýto zákrok u veterinára.

Poranenia kože

Gekončík zaseknutý medzi skom a terasou

Gekončík môže či už pri zvliekaní, súboji s inými gekončíkmi alebo len pri ošuchnutí sa o nejaký ostrý alebo drsný predmet prísť k poraneniu kože. Rana je jasne identifikovateľná ako tmavočervené krvavé miesto, ktoré časom s hojením zmení farbu doružova. Gekončíkovi sa pokúsime ranu jemne očistiť vatovým tampónom s vodou a presunieme ho do karanténneho boxu. Niektorí chovatelia používajú aj roztok koloidného striebra alebo kalciové masti vhodné pre plazy, tu odporúčam konzultáciu s veterinárom, keďže ich nemám vyskúšané. Je potrebné myslieť aj na to, že gekončíka môžu poraniť alebo dokonca zabiť aj hlavné cvrčky, preto by v teráriu mali byť vždy len čerstvé cvrčky, ktoré z neho odstránime ak ich maximálne do pár hodín gekončíky neulovia. Gekončíkom sa pri zaseknutí albo silnom pritlačení môžu vytvoriť aj modriny. Jeden môj gekončík (samec Timo) sa párkrát zasekol medzi skom a terasou, pričom terasa bola celá pokrytá zmesou piesku a duvilaxu a on sa na ňu pritlačil chrbtom. Výsledok bola trocha ošúchaná vrchná vrstvička kože (1-2 zvleky a ošúchaná koža bola v pohode) a tiež modriny na chrbte (na tomto mieste akoby stratil sfarbenie a objavila sa mu tam ružová škvrna). Modrina bola buď veľmi veľká, alebo je pri gekončíkoch bežné, že im takéto modriny miznú niekoľko mesiacov, pretože Timovi trvalo skoro celý rok, dokedy mu zmizla.

Zaujímavosti z chovu

V tejto časti popíšem niekoľko zaujímavostí z chovu, ktoré sa často nespomínajú na iných stránkach, respektíve sa nimi mnoho chovateľov nezaoberá.

Zmena úrovne pigmentu dospelého gekončíka

Porovnanie sfarbenia samičky gekončíka v roku 
                                                                                  2015 a 2014, bližšie informácie k farbám sú v 
                                                                                  nasledujúcom texte.

Zmena farby je pri gekončíkoch viac menej bežná počas rastu, keďže malé gekončíky sa liahnu (väčšinou) výzorovo iné ako budú v dospelosti. Mladý gekončík počas rastu postupne stráca svoju ,,detskú'' kresbu (prúžky) a dospelý gekončík býva často na nerozoznanie od od svojej detskej verzie. K čiastočnej zmene pigmentu môže však dôjsť aj pri dospelých gekončíkoch. S najväčšou pravdepodobnosťou to spôsobuje vplyv slnečného svetla alebo teplota. Tieto úvahy by sa dali logicky odôvodniť tým, že v prírode sa takto gekončík chráni pred prehrievaním počas letných mesiacov. Gekončík totiž vylieza na lov za úsvitu a večer, takže ako zdroj tepla pre tohto plaza býva aj slnečné žiarenie. Ako ochranu proti prehrievaniu sa gekončíkovi krátkodobo vizuálne potláča tmavý pigment. Takúto zmenu som pozoroval aj vo svojom chove, ktorý som kedysi mal celý v teplej slnečnej izbe a neskôr som ho presunul do chladnejšej s oknom otočeným na západ. Výsledok tohto testu bol nasledovný: Pri samici farebnej formy RAPTOR som nepozoroval žiadne zmeny, pri samcovi formy SHTCT došlo po presune do tmavšej miestnosti k miernemu zvýrazneniu oranžového pigmentu na tele (ale naozaj veľmi malé zvýraznenie). Najväčšia farebná zmena bola badateľná pri samici formy Mack Snow. Vizuálne nešlo ani z ďaleka o Mack Snow samicu top kvality, skôr takú obyčajnú, ktorú je snáď aj problém rozoznať od Normal-a. Avšak pri chove v teplej slnečnej miestnosti bola jej podkladová farba len slabo žltá s výrazným vplyvom sfarbenia Lavender hlavne na chvoste a pruhoch na chrbte. Po presune do tmavšej izby začala táto samička tmavnúť, podkladová farba sa zmenila na zmes tmavožltej až hnedej, Lavender zostal badateľný len na chvoste.





Chov kŕmneho hmyzu

V tejto časti sa v krátkosti dočítate o chove kŕmneho hmyzu ako sú šváby a iné potvory.

Chov švábov argentínskych Blaptica dubia

Samica švába argentínskeho, zo zadočku jej trčí ootéka, 
                                                                      v ktorej sa vyvíjajú mláďatá. Samica je tmavohnedej až 
                                                                      čiernej farby, má širšie zavalité telo a dĺžku cca 4 - 5 
                                                                      cm.

Ide o najbežnejší druh švába chovaný ako potrava pre plazy. V prírode sa vyskytuje v celej južnej a strednej Amerike, najhojnejšie v Argentíne a Brazílii. Nelieta, nelezie po skle ani hladkom plaste. Tieto šváby sa naopak veľmi rady zahrabávajú a schovávajú, takže sa často stáva, že šváb zostatne ukrytý v teráriu aj niekoľko dní či týždňov. Dospelé samce aj samice majú dĺžku maximálne 6 cm pri veľmi výživnej strave, bežne však okolo 4 - 5 cm. Samce majú krídla, ale nelietajú, samice sú zase zavalitejšie a bez krídel. Dospelé jedince sú čiernej farby s občasným výskytom tmavohnedej, mladšie jedine (nymfy) sú šedej farby. Šváby kŕmime čerstvým ovocím a zeleninou ako sú jablká, mrkva a zemiaky. Nie je vhodné ovocie ako hrušky, marhule či citrusy, pretože tie začnú rýchlo plesnieť. Ďalej musia mať šváby nejaký zdroj tuhej potravy, najviac sa mi osvedčilo biele pečivo a piškóty, naopak vôbec nejedia aromatické pečivo ako sú medovníky, oblátky a podobne. Občas je vhodné švábom prisypať trocha vitamínov, buď vo forme prášku (môže byť presne ten, ktorý dávame aj gekončíkom) alebo vo forme vločiek pre akvárijné ryby (pozor, neprekrmovať vločkami, lebo šváby budú gekončíkom menej chutiť a môžu ich začať odmietať). Tieto šváby sa dožívajú približne 1 - 1,5 roka v závislosti od teploty. Ideálna teplota pre párenie týchto švábov je okolo 26 °C. Rozmnožovať sa začínajú až po tom, čo chovný box aj s kartónmi od vajec získa pach kolónie, čo môže trvať aj 2 mesiace. Po spárení samička nosí zárodky mladých nýmf v ootéke, čo je vlastne puzdro, v ktorom sa tieto nymfy vyvíjajú až dokedy nebudú samostatne životaschopné. tento druh švába nosí počas celého ,,tehotenstva'' ootéku v zadočku a len občas ju vysunie na prevetranie. Švábom vyhovuje, ak je ich na jednom mieste dostatočne veľký počet, no nesmie sa to preháňať. Pre chov kolónie postačí plastový box, niekoľko kartónov od vajec, do ktorých šváby zalezú a nejaký zdroj tepla (stačí v zime položiť na radiátor alebo na kotol, ale nemali by mať teplotu cez 30 °C). Pri chove švábov treba počítať so zápachom, ktorý kolónia prirodzene má. Nie je to nič strašné, ale vždy ho zacítite keď prejdete okolo chovnej stanice. Pach znásobuje neskonzumované vlhké hnijúce a plesnivejúce ovocie a zelenina, preto je lepšie dávať švábom častejšie menšie dávky stravy. Kolónia musí byť zasieťkovaná, nie kvôli útekom týchto švábov (to sa mi asi nikdy nestalo, nerady lezú), ale kvôli muchám. Áno správne, kvôli muchám. V lete mi totiž cez dieru v sieťke vletelo do boxu s kolóniou tohto druhu švábov niekoľko mäsiarok, ktoré zrejme prilákal zápach kolónie a nakládli vajíčka do starých dospelých švábov na pokraji smrti. V teple, v ktorom bola kolónia sa larvy múch rýchlo vyvinuli a vyžrali napadnuté dospelé šváby. Tento stav bol sprevádzaný neprirodzene silným zápachom, ktorý pripomínal hnijúcu mŕtvolu, jednoducho niečo neznesiteľné. Mŕtve šváby boli plné bielych červov dlhých do 2 cm. Kolónia musela byť vyčistená, box nanovo presieťkovaný a 2 mesiace som šváby držal v karanténe, teda som s nimi nekŕmil, len som im dával potravu a čakal či sa objavia ďalšie červy. Našťastie sa neobjavili a kolónia sa z tejto malej pohromy dostala, tak som švábmi začal neskôr znova kŕmiť, v opačnom prípade by bolo nutné kolóniu zničiť. Ďalším možným problémom pri chove švábov je výskyt roztočov. Sú to malé, biele, takmer nepozorovateľné potvory, ktoré sa zrejme pri zlom odvetrávaní boxu usídlia v kolónii a terorizujú šváby (doslova sa na ne zavesia). Tiež sa môžu rozšíriť aj do terária a takúto kolóniu je najlepšie zlikvidovať.

Chov švábov turkistánskych Blatta lateralis, Shelfordella lateralis alebo Shelfordella tartara

Všetky 3 latinské mená označujú ten istý druh švába. Tento druh sa vyskytuje v strednej Ázii, na Kaukaze a v severovýchodných oblastiach Afriky, je vzrastom menší, v dospelosti má cca 3 cm. Samce majú aj krídla, ale nevedia lietať ani liezť po skle či plaste. Tieto šváby sú však veľmi rýchle a tak je lepšie ich mať vo vyššom boxe, pre prípad, že by s rozbehom dokázali (silou vôle ??) vyskočiť a ujsť. Mne takto už niekoľko švábov ušlo a schovalo sa pod nábytok, aj keď sa nenamnožia, nie je to nič, čo by si niektorý chovateľ prial. Šváby sú oranžovo - hnedej farby a vyhovuje im rovnaká strava ako švábom argentínskym. Na správne rozmnožovanie však potrebujú vyššiu tepotu, približne 28 °C. Rozmnožujú sa aj bez toho, aby box získal pach kolónie. Samičky oplodnené ootéky vypúšťajú na dno boxu, prípadne ich zahrabávajú, takže je lepšie do boxu dať cca 1 cm rašeliny. Do boxu tiež umiestnime kartóny od vajec. Pri týchto šváboch by som sa veľmi neobával napadnutím muchami, ale zasieťkovanie je potrebné kvôli ich mrštnosti. Roztoče dokážu zničiť celé kolónie a preto je vhodné kvalitne odvetrávať chovné boxy tohto druhu. Tento druh švába smrdí inak ako argentínske šváby, pach nie je taký výrazný, ale v nebezpečenstve šváby vypúšťajú zo zadočku lepkavú hmotu, ktorá typicky zapácha (gekončíkom to však nejako nevadí).